Veľa o tom hovorím súkromne, ale málo verejne. Vidím často v práci stopy po záchranároch, samozrejme, najmä tie márne pokusy o niečie vzkriesenie.
Pripadám si ako ich profesionálny divák v prvom rade. Vyskytujem sa po nich na mieste ich zásahu. Oni tam už nie sú. Je tam však fluidum ich nasadenia.
Rozstrihané košele, prázdne ampulky od noradrenalínu, kanyly, striekačky, ochranné fólie a elektródy EKG na nehybnom hrudníku. Vidím, že tam boli a podávali trénovaný, špičkový výkon a aj keď prehrali, viem, že ten zápas o život skúsia neochvejne o chvíľu niekde znovu....
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
