Ústav zoológie a Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied (SAV) spustili verejnú časť projektu Infotick – získanie pravdivých informácií o kliešťoch pod názvom InfoKliešť, ktorý prepája vedu, umelú inteligenciu a aktívnych občanov. Ide o unikátny, takzvaný Citizen Science projekt – výskum, na ktorom sa môže aktívne podieľať aj verejnosť. Každý, kto odfotí kliešťa a zaznamená miesto jeho výskytu, pomáha vedcom trénovať umelú inteligenciu a spoluvytvárať mapu výskytu kliešťov.
Projekt InfoKliešť, podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV-22-0372), bude prebiehať do polovice roka 2027 a sleduje výskyt najčastejších druhov kliešťov na Slovensku, ich sezónnu aktivitu a potenciál prenášať patogény. Údaje od verejnosti budú mať zásadný význam, keďže dopĺňajú terénne merania výskumníkov a umožnia vytvoriť presnú mapu výskytu kliešťov, užitočnú pre vedu aj verejné zdravie.
Dva významné druhy
„Hoci sa kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) skúma už celé desaťročia, o jeho ekológii či sezónnej aktivite stále veľa nevieme. V dôsledku klimatických zmien a urbanizácie sa navyše kliešte čoraz častejšie objavujú aj v mestách. Cieľom projektu je preto zmapovať ich výskyt naprieč celým územím Slovenska, vrátane mestských lokalít,“ vysvetlila vedúca projektu Mgr. Veronika Rusňáková Tarageľová, PhD. z Ústavu zoológie SAV.
Výskumníci sa zameriavajú najmä na dva epidemiologicky významné druhy: kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) a pijaka lužného (Dermacentor reticulatus). Ich areály výskytu sa v dôsledku meniaceho sa prostredia rozširujú, a spolu s nimi aj riziká prenosu infekčných ochorení. V teréne sa používajú dve hlavné metodiky: vlajkovanie – systematický zber kliešťov z vegetácie – a kliešťové záhradky, ktoré umožňujú sledovať životný cyklus a sezónnu aktivitu jednotlivých vývojových štádií kliešťov.
„Rôzne druhy kliešťov prenášajú rôzne patogény. Vďaka identifikácii druhov a analýze výskytu infikovaných jedincov môžeme lepšie odhadnúť riziká pre verejné zdravie. Sledovať budeme aj výskyt nepôvodných druhov kliešťov, ktoré môžu zavliecť nové ochorenia,“ doplnila MVDr. Markéta Derdáková, PhD., z Ústavu zoológie SAV.
Kliešte v mobile
Cieľom projektu je aj vývoj mobilnej aplikácie na inteligentnú identifikáciu kliešťov a komplexnej webovej platformy. Tieto nástroje poskytnú praktické benefity pre verejnosť aj odborníkov – umožnia jednoduché nahlasovanie kliešťov, zobrazovanie aktuálnych údajov o ich výskyte a vyhodnocovanie rizika infekcie patogénmi prenášanými kliešťami, ktorých finálne verzie budú dostupné v roku 2027.
„Projekt Slovenskej akadémie vied vnímame ako dôležitý krok k zvýšeniu povedomia o zdravotných rizikách spojených s pricicaním infikovaného kliešťa. Len v minulom roku sa na lymskú boreliózu liečilo 2 130 našich poistencov a ďalších 118 sa liečilo na kliešťovú encefalitídu. Našich poistencov pravidelne upozorňujeme na možnosť očkovania proti kliešťovej encefalitíde,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ing. Matúš Jurových, PhD.
Podporu projektu vyjadril aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). „Ak chceme predchádzať ochoreniam prenášaným kliešťami, musíme vedieť, kde a aké riziká hrozia,“ uviedol Mgr. Peter Kardoš, riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja. Partnerom projektu je aj hlavné mesto Bratislava, ktoré pomôže s propagáciou projektu prostredníctvom svojich nosičov v MHD, na sociálnych sieťach aj v priestoroch Novej Radnice.