Antimikrobiálna rezistencia (AMR) oslabuje účinnosť liekov, ktoré zachraňujú životy. Nejde už o hrozbu budúcnosti, ale o realitu dneška. Upozornil nato aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) pri príležitosti medzinárodnej kampane v rámci Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii a iniciatívy Európsky deň antibiotík.
Antimikrobiálna rezistencia vzniká vtedy, keď si mikróby (napríklad baktérie, parazity, či plesne) vybudujú odolnosť na lieky, ktoré ich kedysi dokázali zničiť. Najčastejšie vzniká v dôsledku nesprávneho alebo príliš častého užívania antibiotík a iných antimikrobiálnych liekov.
Svet bez účinných liekov
„Predstavte si svet, v ktorom aj obyčajné bolesti hrdla, infekcie stredného ucha či drobné zranenia predstavujú riziko. Svet, v ktorom neexistujú účinné lieky a operácie či chemoterapia sú pre pacientov príliš nebezpečné. Aj keď to znie ako scenár katastrofického filmu, táto hrozba je až príliš reálna a týka sa nás všetkých,“ upozorňuje riaditeľ ŠÚKL Mgr. Roman Dorčík a dodáva, že rezistencia navyše predlžuje dobu hospitalizácie a zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť.
Zdravotníci, pacienti i pôdohospodári
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že bez zmeny prístupu môžu rezistentné infekcie do roku 2050 spôsobiť viac úmrtí ako rakovina. „Riešenie tejto hrozby si vyžaduje spoluprácu zdravotníkov, pacientov aj pôdohospodárov,“ zdôrazňuje Mgr. Dorčík a dodáva: „Každé zodpovedné rozhodnutie, či už v ambulancii, doma alebo v pôdohospodárstve, pomáha zabezpečiť, aby životne dôležité lieky zostali účinné aj pre budúce generácie.“
Aj liekový odpad
ŠÚKL zdôraznil, že antibiotiká sú určené iba na liečbu bakteriálnych ochorení, nie vírusových. Dôležité je podľa ústavu nielen správne dávkovanie a dĺžka liečby, ale tiež triedenie a správne nakladanie s liekovým odpadom. „Iba zodpovedným užívaním liekov dokážeme chrániť nielen svoje zdravie, ale aj zdravie všetkých okolo nás,“ dodáva ŠÚKL.