Veroniku čakala operácia kolena, no plány jej narušil najprv COVID-19 a neskôr zriedkavé ochorenie. Zo dňa na deň si prestala cítiť nohy a skončila na vozíku. Vážne ochorenie u nej prepuklo po prekonaní chrípky.
„V noci som začala vnímať nepríjemné pocity v nohách, akoby neboli moje. Ráno som už nedokázala prejsť od postele bez opory,“ opisuje náhlu zmenu zdravotného stavu Veronika.
Nedokázala ani stáť
Veroniku začala trápiť ešte v roku 2019 bolesť ľavého kolena, ktoré sa navyše začalo odkláňať do strany. Ortopéd odporučil operáciu, ale vzhľadom na začínajúcu epidémiu COVID-19 bol zákrok odložený. V roku 2023 sa jej zdravotný stav zo dňa na deň výrazne zhoršil. „Prvého mája bolo ešte všetko v poriadku, na druhý deň som už však sedela na vozíku a nevedela chodiť,“ spomína si na začiatky ochorenia Veronika.
Odber mozgovo-miechovej tekutiny potvrdil Guillainov-Barrého syndróm, ktorý býva označovaný aj skratkou AIDP. Prejavuje sa symetrickou slabosťou končatín. Lekári naordinovali Veronike intenzívnu infúznu liečbu na neurologickom oddelení, ako aj rehabilitácie.
„Nedokázala som stáť, nohy som mala ochrnuté po kolená a vôbec si ich necítila. Jedinou potešujúcou správou pre mňa vtedy bolo, keď lekári na vizite povedali, že prognóza tohto ochorenia je priaznivá,“ spomína Veronika.
Denne absolvovala 10 terapií
Po dvoch týždňoch Veroniku preložili na infekčné oddelenie, aby zistili, čo bolo spúšťačom ochorenia. Podozrenie mali na boreliózu, tá sa však nepotvrdila. Spúšťačmi AIDP bývajú chrípka a choroby dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu. U Veroniky prepuklo ochorenie po prekonaní chrípky.
Z infekčného oddelenia bola prevezená na Kliniku liečebnej rehabilitácie Nemocnice AGEL Košice-Šaca a následne do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde jej intenzívna liečba pokračovala.
„V Kováčovej sa ma pokúšali postaviť na nohy pomocou chodiaceho pásu s istením traja ľudia. Samostatne som to vôbec nezvládala, bola som stále na vozíčku,“ opisuje Veronika, ktorá v špecializovanom zariadení podstupovala denne 10 rôznych terapií, od vodných procedúr cez elektroliečbu až po rôzne druhy cvičenia. Stáť samostatne za pomoci francúzskych bariel sa jej podarilo po 12 týždňoch.
Musela podstúpiť operáciu
Rozcvičiť nohy do pôvodného stavu nebolo jednoduché, keďže Veroniku pri rehabilitovaní limitovala artróza kolena. Pre ďalší posun bola nevyhnutná operácia.
„Pacientke bola indikovaná operačná liečba, implantácia totálnej endoprotézy kolena. Operácia bola pre pridružené diagnózy opakovane odložená, prítomná bola ťažká osová deformita a výrazná svalová slabosť,” uviedol MUDr. Peter Polan, PhD., MPH, prednosta Kliniky muskuloskeletálnej a športovej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a Nemocnice AGEL Košice-Šaca, u ktorého v minulosti absolvovala operáciu bedrového kĺbu.
Doplnil, že zákrok bol realizovaný bez komplikácií. „Podarilo sa narovnať os končatiny a po absolvovaní rehabilitácie sa za štyri týždne podarilo obnoviť takmer plný rozsah pohybu, čo nie je vždy v prípade pacientov s komplikáciami možné. Som veľmi rád, že sme pacientku zbavili bolesti a umožnili jej návrat k normálnemu životu,“ priblížil MUDr. Polan.
Veronika vyzdihla starostlivosť zdravotníckeho personálu a výrazné zlepšenie zdravotného stavu. „Tesne po operácii som s kolenom dokázala pohybovať v 80-stupňovom uhle. O mesiac neskôr sa vďaka cvičeniu na motodlahe rozsah môjho pohybu zväčšil na 120 stupňov. Ak všetko dobre pôjde, nohy by mali byť plne funkčné a budem opäť chodiť bez opory,“ uzatvára svoj príbeh Veronika.
Ochorenie postihuje aj dýchanie
AIDP predstavuje vzácne ochorenie s incidenciou 0,81 – 1,89 na 100 000 obyvateľov ročne. Prognóza pacienta je väčšinou dobrá, ochorenie má však mortalitu tri až sedem percent. Rozsah postihnutia je u každého pacienta individuálny.
„Ja som mala postihnuté dolné končatiny až nad kolená. Tam sa to našťastie zastavilo, no u niektorých ochorenie postupuje ďalej a zasiahne až dýchanie,“ hovorí Veronika a dodáva, že v rodine ich to všetkých zasiahlo, pretože o AIDP sa toho veľa nevie.