Následkom pandémie je prírastok na váhe najmä u detí. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) spúšťa celoročný edukačno-preventívny program Pohyb je zdravý.
Iba 22 % Slovákov hodnotí svoj životný štýl pozitívne. Vyplýva z prieskum VšZP realizovaný spoločnosťou 2muse na vzorke 617 respondentov, rodičov detí vo veku 6 až 18 rokov.
Ľudia síce chcú zmeniť stravovacie návyky a zvýšiť mieru pohybovej aktivity, ale vo väčšine prípadov sa im nedarí pretaviť tieto plány do reálneho života.
„Pomôcť im v tom má edukačno-preventívny program Všeobecnej zdravotnej poisťovne Pohyb je zdravý. Pri jeho tvorbe sa poisťovňa inšpirovala zahraničím, kde podobné kampane zaznamenávajú pozitívny dopad na zdravie obyvateľstva,“ informovala o tom hovorkyňa poisťovne Eva Peterová.
Pandémia ovplyvnila životný štýl, pohybové aktivity a prejavila sa na zdraví dospelej populácie, aj detí. Prieskum VšZP deklaruje, že až tretina oslovených trpí nadváhou a celkovo 41 % ľudí priznáva, že počas uplynulých dvoch rokov pribrali. Rodičia v prieskume uviedli, že pandémia má za následok prírastok na váhe najmä u detí vo veku 9 až 11 rokov.
Športujeme len zriedkavo
„Dôvodom môže byť aj fakt, že viac ako dve tretiny detí vo všetkých vekových kategóriách mali zatvorené krúžky a pandémia tak prehĺbila pasívne trávenie voľného času. Alarmujúce je, že až 21 % detí vo veku 6 až 18 rokov sa nevenuje žiadnej športovej aktivite,“ dodala Eva Peterová.
Krúžky a mimoškolské aktivity za uplynulé dva roky trvalo opustili, podľa prieskumu, najmä mladí vo veku od 15 do 18 rokov. Pasívne trávenie voľného času je však príznačné aj pre dospelú populáciu. Približne tretina Slovákov športuje len zriedkavo alebo nikdy.
Nárast hmotnosti počas obdobia pandémie, ktorý deklaruje prieskum VšZP, potvrdzuje aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Elena Prokopová.
„K zníženiu fyzickej aktivity a k zvýšeniu sedavých aktivít došlo už u detí po 6. roku života. Ako sa nám začali vracať deti do ambulancií na preventívne prehliadky, zaznamenali sme výrazný nárast počtu detí so zvýšenou hmotnosťou, zvýšil sa výskyt detí s chybným držaním tela, skoliózou, s poruchami zraku.
Zaznamenali sme tiež väčší počet detí s hraničným alebo zvýšeným tlakom krvi či zvýšenými hodnotami hladiny cholesterolu v krvnom sére,“ priblížila Prokopová.
Achillova päta Slovákov
Podľa odborníčky sa zmenili aj stravovacie návyky detí, a to k horšiemu. „Počas pobytu doma mali voľný prístup do chladničky, k sladkostiam, k sladeným nápojom. Návrat do obdobia pred pandémiou bude náročný,“ skonštatovala Prokopová.
Strava je aj podľa prieskumu ďalšou Achillovou pätou Slovákov. Zdravo sa stravujú iba 2 z 10 opýtaných, pričom deti sú na tom ešte o niečo horšie.
„Rodičia sa na jednej strane prikláňajú k tvrdeniu, že sa v ich domácnostiach počas lockdownov zvýšila konzumácia zdravých jedál (čerstvá zelenina a ovocie), a naopak, znížila sa konzumácia tých nezdravých.
Na druhej strane však väčšina opýtaných priznala, že počas bežných pracovných dní stravu neriešia, obyčajne zjedia to, čo majú po ruke. To isté tvrdia rodičia aj o deťoch. Najmä mladí v období puberty (12 až 14 rokov) konzumujú všetko, na čo majú chuť, bez toho, aby sa obmedzovali,“ spresnila Eva Peterová.
Pri sumárnom hodnotení životného štýlu sa o ňom pozitívne vyjadrilo iba 22 % respondentov. Prieskum tiež potvrdil, že správanie a zdravie detí je výrazne ovplyvnené rodičmi, ich správaním a postojmi. Pokiaľ majú rodičia váhu pod kontrolou, darí sa udržiavať optimálnu hmotnosť aj ich deťom.
Obezita
Podľa hovorkyne štátnej poisťovne, vlani, v porovnaní s rokom 2020, narástol počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne liečených na obezitu o 10 %.
Podľa dostupných dát, kým v detskom a tínedžerskom veku dominuje rizikový faktor obezita, v dospelosti sa pridávajú postupne ďalšie, ako je vysoký krvný tlak a po 40-tke aj poruchy metabolizmu tukov a cukrov.
„VšZP má preto u lekárov primárneho kontaktu zazmluvnený výkon na určenie kardiovaskulárneho rizika, vďaka ktorému vieme kvalifikovane predikovať nielen finančnú nákladovosť poistného kmeňa, ale aj definovať rizikové faktory zdravia.
Všetky spomenuté rizikové faktory sú ovplyvniteľné a pre každý vek existuje riešenie, ktorým je možné ich redukovať. Medzi účinné nástroje na ich redukciu patrí efektívna pohybová aktivita a úprava stravovacích návykov,“ zdôraznila podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková.
Pandémia podľa nej výrazne zredukovala správne pohybové návyky, čo sa prejavilo nárastom rizikových faktorov viacerých chronických ochorení.
Pohyb je zdravý
„Prostredníctvom stránky www.pohybjezdravy.sk zvyšujeme dostupnosť relevantných informácií o zdravom životnom štýle, ako aj dostupnosť správneho pohybu. Na stránke je širokej verejnosti k dispozícii hodnotný obsah v podobe tréningových programov pre celú rodinu, článkov od odborníkov o zásadách vyváženého stravovania, jedálničky upravené pre potreby aktívnych ľudí a ďalšie tipy pre zdravší život,“ zhrnul generálny riaditeľ VšZP Richard Strapko.
Ako dodal, poisťovňa chce touto formou propagovať aktívny pohyb a zásady správneho stravovania v každom veku a tým redukovať rizikové faktory najmä srdcovocievnych ochorení.
Inšpirovali sa pri tom podobnými zdravotno-výchovnými kampaňami napríklad v Holandsku a vo Fínsku, kde mali preukázateľne pozitívny dopad na zdravie obyvateľstva.
Projekt Pohyb je zdravý poisťovňa štartuje jarnou reklamnou kampaňou, ktorej tvárami sú Maroš Molnár, Veronika Hanáková a Jana Šimkovičová – „reprezentanti“ aktívneho životného štýlu.
„Reklamný priestor v rámci kampane bude VšZP efektívne využívať vo verejnom záujme na mobilizáciu ľudí, ktorí sa aj pod vplyvom pandémie stali pasívnejšími. Práve preto našich 30 sekúnd na reklamu, venujeme im,“ uzavrela riaditeľka odboru marketingu a komunikácie poisťovne Dominika Šulková.
Kampaň a motivácia ľudí k pohybu je podporená súťažou o 100 športových smart hodiniek a množstvo ďalších cien. Cestou k výhre je mobilná aplikácia VšZP, v ktorej poistenci nájdu kód na zapojenie sa do hry.
Hlavné zistenia prieskumu
- Správanie a zdravie detí je výrazne ovplyvnené rodičmi
- Pri zdraví, životnom štýle – najmä stravovaní deklarácie často nezodpovedajú reálnemu správaniu
- Ľudia chcú pred okolím „vyzerať“ lepšie
- Chcú žiť (stravovať sa) zdravo, svoje zámery však nevedia/nie sú schopní preniesť do reálneho života
- Pandémia ovplyvnila životný štýl, pohybové aktivity a prejavila sa na zdraví populácie aj detí. Vplyv však môže byť len krátkodobý
- Duševné zdravie je na prvý pohľad v poriadku, avšak existujú nemalé skupiny ľudí, ktorí už teraz priamo priznávajú „nie dobrý“ stav duševného zdravia