Ako sme vás vo štvrtok 7. apríla pri príležitosti Svetového dňa zdravia informovali, najväčšou zdravotnou hrozbou, ktorej ľudstvo čelí, je klimatická kríza.
Slovenský Úrad verejného zdravotníctva, spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) varovali pred dominovým efektom (klimatická kríza, potraviny a infekčné ochorenia). Práve ten spúšťa zmena klímy.
„Klimatická zmena sa prejavuje zmenou zrážok, zvýšením extrémnych výkyvov počasia a nárastom priemernej ročnej teploty. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že tieto faktory ovplyvňujú pretrvávanie a výskyt baktérií, vírusov, parazitov, škodlivých rias, húb a ich prenášačov, ako aj priebeh ochorení prenášaných potravinami a riziko toxickej kontaminácie,“ uviedli Úrad verejného zdravotníctva a WHO vo svojom vyhlásení.
Spresnili, že extrémne prejavy počasia v spojení so zvýšeným náporom škodcov môžu spôsobovať nárast chemických rezíduí pesticídov a veterinárnych liekov v rastlinných a živočíšnych produktoch.
Rizikové faktory
„Môže sa tiež zvýšiť riziko kontaminácie potravín ťažkými kovmi a ťažko odbúrateľnými organickými znečisťujúcimi látkami. Negatívne dopady môžu byť poháňané zmenami v pestovaných odrodách plodín, spôsoboch pestovania, v kvalite a zložení pôdy, redistribúcie sedimentov a diaľkovým prenosom látok v atmosfére,“ ozrejmili odborníci.
Rizikové faktory a choroby súvisiace s klímou budú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patriť k najväčším prispievateľom ku globálnemu zaťaženiu chorobami a úmrtnosťou súvisiacou s potravinami vrátane podvýživy, prenosných, neprenosných a hnačkových chorôb a chorôb prenášaných vektormi (napr. komármi, kliešťami, blchami, roztočmi).
„Riziko vzniku nových ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, zmeny v prežívaní patogénov a zmeny týkajúce sa chorôb prenášaných vektormi a parazitmi u zvierat si môžu vyžiadať zvýšené používanie veterinárnych liekov,“ vysvetlili obe inštitúcie v správe.
To môže podľa nich viesť k zvýšenému obsahu rezíduí veterinárnych liekov v potravinách živočíšneho pôvodu, čo predstavuje akútne a chronické riziká pre ľudské zdravie a tiež nárast odolnosti voči antibiotickej liečbe u ľudských a zvieracích patogénov.
Aplikácia pesticídov a následné rezíduá v potravinách sú pretrvávajúcim problémom, ktorý sa podľa očakávaní Svetovej zdravotníckej organizácie stane ešte častejším v dôsledku klimatických zmien, so zmenami v poľnohospodárskych systémoch a v správaní poľnohospodárov so zámerom prispôsobiť sa meniacej sa klíme.
Nerovnomerný vplyv
Vplyv zmeny klímy nebude podľa WHO v rôznych potravinových systémoch rovnomerný. V niektorých regiónoch sa očakáva zvýšenie produkcie potravín, vo všeobecnosti sa však predpokladá, že odhadovaná zmena klímy bude mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, najmä v znevýhodnených krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
„Efekt zmeny klímy na potravinovú bezpečnosť a následne na výživu súvisia s účinkami na bezpečnosť potravín a verejné zdravie a musia sa preto posudzovať spoločne,“ objasnili experti.
Zvýšená frekvencia vnútrozemských záplav v súvislosti so zmenou klímy bude vplývať na kontamináciu životného prostredia a chemické riziká v potravinách prostredníctvom remobilizácie kontaminovaných riečnych sedimentov a následnej kontaminácie poľnohospodárskej pôdy a pôdy na pastvinách.
Zmena klímy zvyšuje frekvenciu a závažnosť extrémnych poveternostných udalostí, čo má vplyv na potravinovú bezpečnosť.
„Tam, kde je zásobovanie potravinami neisté, majú ľudia tendenciu prechádzať na menej zdravú stravu a konzumovať viac „nebezpečných potravín“, v ktorých chemické, mikrobiologické a iné riziká predstavujú zdravotné riziko a ktoré prispievajú k zvýšenej podvýžive,“ zhrnuli Úrad verejného zdravotníctva a WHO v stanovisku.
Znečistenie ovzdušia na Slovensku
„Na Slovensku sa znečisťuje vzduch najmä prachovými časticami. Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy,” uviedla docentka Kvetoslava Koppová, hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre odbor Hygiena životného prostredia a zdravia.
Rizikové sú zvýšené koncentrácie inhalovateľných prachových častíc, ktoré sa takto dostávajú až do dolných častí dýchacích ciest a sú nosičmi ďalších znečisťujúcich látok (oxidy dusíka, oxid siričitý, polycyklické aromatické uhľovodíky, ťažké kovy).
„Najvýznamnejším zdrojom emisií prachových častíc je vykurovanie domácností tuhým palivom, vysoké koncentrácie môžu byť namerané pri frekventovaných cestných úsekoch a parkoviskách, lokálne sa môže prejaviť vplyv veľkých priemyselných zdrojov,” vysvetlila docentka Koppová.
Vykurovanie tuhým palivom je podľa nej závažným problémom, ktorý často komplikujú nepriaznivé rozptylové podmienky s častým výskytom teplotných inverzií v horských údoliach.
„Najvyššie koncentrácie prachových častíc sa vyskytujú v chladnom polroku, pri ktorých je často hlavnou príčinou vykurovanie domácností tuhým palivom v súvislosti s nepriaznivou rozptylovou situáciou,“ uzavrela.
Aktuálny stav ovzdušia ako aj výsledky dlhodobých meraní znečistenia ovzdušia vykonáva SHMÚ. Index kvality ovzdušia podľa lokalít meracích staníc si môžete skontrolovať online na webovom sídle ústavu.