Prečo ste si vybrali medicínu? Inšpiroval vás niekto?
Nikto v rodine nebol lekárom a obidvaja rodičia boli učitelia na základnej škole. Vždy som inklinoval viac k prírodovedeckým predmetom. Možno to bol základ, prečo som sa rozhodol pre medicínu.
A čím vás oslovil odbor neurochirurgia?
Neurochirurgia mi učarovala v tom, že spája manuálnu jemnosť s nevyhnutnosťou precízneho plánovania a realizácie operačných výkonov. Počas operácie sa využívajú rôzne metódy, ktorými sa snažíme operačný výkon realizovať bezpečne, dosiahnuť svoj cieľ, ale súčasne neublížiť pacientovi.
Neurochirurgia v názve spája dva odbory – neurológiu a chirurgiu. K čomu vás to viac ťahá?
Keby som nechcel operovať, nevybral by som si neurochirurgiu. Medicínu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných smerov. Jeden je viac internistický, to sú internisti, neurológovia, pediatri a podobne. Druhý sa niekedy označoval ako inteligentná agresia, chirurgia je agresívny odbor – chirurg reže, rozoberá, vyberá, opravuje. Neurochirurg musí vybrať alebo opraviť to, čo je potrebné, a súčasne pritom zanechať čo možno najmenej stôp po prístupovej ceste k cieľu operácie.
Čím sa najviac zaoberáte?
Mám viacero objektov záujmu. Od ukončenia štúdia medicíny, to je už 20 rokov, sa venujem detskému hydrocefalu. V rámci detskej neurochirurgie sa súčasne zaoberám deformitami hlavy u detí vrátane predčasného uzáveru lebkových švov, tzv. kraniosynostózy, ktoré operujeme endoskopickou metódou. Potom sú to zložité rekonštrukčné operácie na lebke a zavádzanie nových metód personalizovanej spinálnej neurochirurgie, napríklad používanie individualizovaných náhrad krčných medzistavcových platničiek. Zaujímavou oblasťou je pre mňa aj neuroonkológia, hlavne operácie nádorov mozgu.
V roku 2018 ste endoskopické operácie kraniosynostózy začali rozbiehať v spolupráci s Neurochirurgickou klinikou v Ostrave. Ide na Slovensku o bežný výkon?
Na Slovensku sa s touto diagnózou narodí ročne približne 20 až 25 detí. Operačnej liečbe kraniosynostózy sa okrem našej kliniky venujú na pracoviskách v Košiciach, Banskej Bystrici a v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. My máme endoskopickou metódou zoperovaných viac ako 40 pacientov. V porovnaní s klasickou otvorenou metódou ide o operáciu, ktorá podstatne menej zaťažuje dieťa.
Stúpa počet detí s touto diagnózou?
Podľa môjho názoru celkový počet detí s diagnózou kraniosynostózy nestúpa. Ak, tak sa zvyšuje počet zachytených prípadov, čo je pozitívne. Práve s cieľom skorého a lepšieho záchytu detí s kraniosynostózou sme v Martine v úzkej spolupráci s ortotikmi rozbehli program starostlivosti o deti s deformitami hlavy. Vždy je lepšie, ak pediater, keď sa mu niečo s hlavičkou dieťaťa nezdá, pacienta pošle k nám na vyšetrenie, akoby ho neposlal vôbec alebo ho poslal neskoro. Endoskopickú liečbu kraniosynostózy môžeme totiž realizovať iba do ôsmeho mesiaca života dieťaťa, potom sa už musí operovať otvorenou metódou a to je pre dieťa viac zaťažujúce.
Takže benefit pre pacienta.
Určite áno. Je rozdiel, či spravíte daný výkon z jedného alebo dvoch trojcentimetrových kožných rezov, alebo rozrežete malému dieťaťu kožu na hlave od ucha k uchu.
Na klinike máte detských aj dospelých pacientov. Je pre vás rozdiel operovať dieťa a dospelého?
Na našej klinike operujeme rôzne vekové kategórie, od pred...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.