Ako jeden z mála lekárov v odbore pracuje s detskými aj dospelými pacientami. Prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.ric., MHA, FAAAI je primárom Oddelenia klinickej imunológie a alergológie Kliniky detí a dorastu Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, pôsobí aj na tunajšej Klinike pneumológie a ftizeológie.
V rozhovore vysvetľuje
- prečo nie je možné prítomnosť protilátok po prekonaní covidu považovať za dôkaz bezinfekčnosti.
- ako vyzeral multisystémový zápalový syndróm u dvadsiatky detí počas druhej vlny
- prečo ako klinický imunológ so 17-ročnými skúsenosťami s očkovaním už odmieta diskutovať s antivaxermi
Prečo ste si vybrali medicínu?
Neviem, odjakživa som nemal žiadny iný smer, ktorý by som chcel. Keď sa ma niekto opýtal, povedal som, že chcem byť doktor. Mali sme zdravotnícke prostredie doma, mama bola farmaceutka, teta je pediatrička, nebolo to úplne odtrhnuté od medicíny, ale nepamätám si, že by som chcel niekedy robiť niečo iné.
A prečo odbory pediatria a imunológia a alergológia?
Toto je ešte väčšia náhoda. Medicínu som si vybral cielene, čo sa týka voľby odboru, to už bola šťastná náhoda, že som dostal po štátnici z pediatrie ponuku od profesora Bánovčina pracovať na pediatrii. Napriek tomu, že som dovtedy o pediatrii veľmi neuvažoval, ponuku som prijal a krátko potom, ako som začal robiť, mi predstavil svoju víziu, ktorá zdá sa, bola tá správna. Tou víziou bola imunológia. Teda ani nie tak klasická alergológia, ale imunológia – vrodené poruchy imunity, ťažké stavy a zriedkavé choroby. V tom som sa jednoznačne našiel a opäť to potvrdzuje, že vizionársky šéf je nevyhnutným základom pre úspešné smerovanie v kariére a práci.
Niekoľko rokov ste pôsobili aj v Taliansku. Pokračuje ešte spolupráca?
Naša klinika spolupracuje s Talianskom predovšetkým v oblasti spánkovej medicíny, keďže dané pracovisko v Ríme sa od čias, keď som tam pôsobil, zameraním trocha zmenilo. Dnes skôr spolupracujem s inými pracoviskami v rámci Európy najmä v oblasti vrodených porúch imunity, zriedkavých ochorení alebo ťažkých alergických chorôb. No na Taliansko spomínam s veľkou láskou, na tie tri roky, ktoré som strávil v Ríme na Univerzite La Sapienza.
Čo vás tam najviac oslovilo a chceli ste „preniesť“ aj k nám?
V čase, keď som tam bol, mali veľmi dobrú respirológiu a alergologickú diagnostiku v detskom veku. To bolo to, čo sme napokon zaviedli a rozbehli aj tu. Akurát ja som sa postupne posunul do iných častí v rámci nášho odboru klinická imunológia a alergológia a začal som sa venovať iným diagnózam a iným oblastiam odboru. No oslovila ma aj ich organizácia práce na klinike, tútorsky prístup profesorov k mladým, k PhD. študentom, charakter vedeckej práce, plánovanie vedeckých projektov, štýl písania publikácií a zapojenie celého tímu. To všetko bolo pre mňa inšpiráciou, aby sme to zaviedli aj my. Bola to pre mňa veľká škola, tam som sa naučil, ako sa to má robiť, akým spôsobom písať články, akým spôsobom komunikovať, publikovať, pripravovať vedecké výstupy, plánovať vedecké projekty. A myslím, že sa mi to celkom darí zavádzať aj u nás, najmä v spolupráci s našimi mladými kolegami, ktorých máme na klinike veľa, čo dáva veľký potenciál pre ďalší rozvoj pracoviska a projektov na ňom.
Čomu sa dnes prioritne venujete?
Som klinický imunológ, alergológ, momentálne už so zameraním nielen na detský, ale aj dospelý vek. Máme teda detských aj dospelých pacientov. Primárne sa venujem zriedkavým ochoreniam z oblasti imunoalergológie, ako sú vrodené poruchy imunity, problematika hereditárneho angioedému či problematika periodických horúčok. Druhou veľkou oblasťou, ktorej sa venujem, je očkovanie v špeciálnych situáciách, kontraindikácie očkovania, vyhodnocovanie reakcií po očkovaní, príprava pacientov na očkovanie. Mojou treťou oblasťou sú ťažké rezistentné formy alergických ochorení a ich liečba, najmä biologická. Venujeme sa zložitej imunoalergológii, ale primárne zriedkavým geneticky podmieneným ochoreniam z tohto odboru. Ale toto by nebolo možné, keby som nemal tím mladých a šikovných ľudí.
Pozastavím sa pri druhej oblasti, ktorej sa venujete, teda očkovanie. Čo znamená – príprava na očkovanie?
Sú pacienti, ktorí vyžadujú prípravu, premedikáciu alebo úpravu očkovacej schémy, alebo kombináciu vakcín, poprípade vyžadujú vyhodnotenie nejakých reakcií po očkovaní a podobne. Venujeme sa tomu dominantne v detskom veku, ale momentálne nás veľmi výrazne zamestnáva aj problematika očkovania proti ochoreniu COVID-19. S kolegami, ktorí sa venujú tejto problematike, sme vydali Vademékum očkovania proti COVID-19, ktoré je návodom, ako postupovať v jednotlivých špeciálnych situáciách. Špeciálna situácia pri očkovaní je situácia, keď reálne existuje buď riziko vedľajšej príhody, alebo reálne tam môže byť obmedzenie pre podávanie niektorých typov vakcín, prípadne j...
Zostáva vám 85% na dočítanie.