Márii Šandorovej z Trnavy, ktorá pracuje ako čašníčka, sa minulý rok radikálne zmenil život. Koncom novembra dostala šokujúcu správu. „Povedali mi, že mám rakovinu,“ zverila sa.
Kým sa dostala k diagnóze, prešiel určitý čas. Už v septembri si začala všímať, že chudne. Stravovala sa rovnako, neužívala žiadne lieky, ktoré by mohli spôsobovať úbytok váhy, no napriek tomu klesla na 40 kíl.
„Nedávalo mi to zmysel, preto som išla k všeobecnému lekárovi. Vtedy sa mi na prsníku objavila aj hrčka,“ uviedla.
Nasledovali vyšetrenia – mamografia, sono prsníkov, odbery vzoriek a čakanie na výsledky.
„Doktor mi po obdržaní výsledkov večer volal a povedal, že sa mám hneď na druhý deň dostaviť do ambulancie, pretože pre mňa nemá dobré správy. Spýtala som sa ho priamo, či mám rakovinu. Odpovedal áno,“ opisuje.
Stále však nevedela, čo bude ďalej. Pri stanovovaní diagnózy totiž musí onkologický pacient čakať ešte na zásadnú informáciu – či je nádor operovateľný. Ak nie, lekári rozhodujú o ďalšom postupe, a to či podstúpi chemoterapiu, rádioterapiu alebo v najhoršom prípade konštatujú, že sa už nedá nič robiť.
Aby Mária vedela, aký postup je najvhodnejší, musela podstúpiť CT aj magnetickú rezonanciu. Až potom padol verdikt.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
