Úrad komisára pre deti (ÚKPD) odhaduje, že približne 25 % detí má v súčasnosti problém s digitálnou závislosťou. Komisár pre deti prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD. označil situáciu za vážnu a vyzval na nastavovanie jasných pravidiel a hraníc v rodinách. Podporil v tejto súvislosti Odporúčania na zdravé používanie obrazovkových médií u detí a adolescentov Slovensko 2025, ktoré odprezentoval spolu s autorkami na tlačovej konferencii.
„Situácia je vážna. Starší výskum hovorí, že 58 % slovenských detí trávi denne viac ako päť hodín pri obrazovkách, zahraničné výskumy uvádzajú ešte horšie čísla - aj sedem hodín denne... Online priestor musí byť výrazne regulovaný a chránený. Zároveň naše výskumy ukazujú, že 85 % detí chce tráviť viac času s dospelými. To je vynikajúce východisko, ktoré nám dáva nádej, že riešenia existujú,“ uviedol prof. Mikloško.
Potreba vznikla v ambulanciách
Pediatrička MUDr. Beata Kartousová priblížila, že potreba pripraviť odporúčania vznikla priamo z ambulancií, kde pribúdali otázky od rodičov, ako zvládať vplyv digitálnych technológií na deti. Upozornila, že vo vyspelých krajinách sa téme venujú už dve desaťročia, no na Slovensku doteraz chýbali jednotné usmernenia. „Stále pribúda tých ťažkostí a je to veľmi ťažké pozorovať, keď šesť- či sedemmesačné deti už vedia, ako majú ‚svajpovať‘ na obrazovke,“ dodala.
Podľa MUDr. Kartousovej je najkritickejší vek do piatich rokov, v ktorom už existujú aj mnohé dôkazy o škodlivých vplyvoch obrazoviek. Medzi najväčšie riziká patrí napríklad vznik obezity, poruchy spánku, krátkozrakosť či problémy s chrbticou. Problémy však môžu mať deti aj s vytváraním zdravých vzťahových väzieb či so vznikom psychických porúch.
„Veľmi nepochopiteľným spôsobom sme dovolili inváziu týchto obrazovkových médií do života našich detí aj do ich vzdelávania a myslím, že toto musíme naozaj napraviť,“ podotkla.
Detská psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Zuzana Matzová, PhD. vysvetlila, že slovenské odporúčania koncipovali na základe tých francúzskych a nemeckých. Do dokumentu zahrnuli všeobecné rady, ale aj odporúčania pre jednotlivé vekové kategórie.
Nie počas jedla či pred spaním
Psychiatrička radí vyvarovať sa najmä obrazoviek počas jedla, večer pred spaním, ale aj hneď po zobudení. „Obrazovky veľmi súvisia s dopamínom, čo je neurotransmiter, ktorý je zodpovedný nielen za príjemné pocity, ale aj za našu motiváciu. Len čo dôjde k dysbalancii neurotransmitera, naša chuť do akejkoľvek inej činnosti klesá a naša motivácia je zhoršená,“ ozrejmila.
Za veľmi dôležité považuje, aby rodič dieťa v rámci spoznávania technológií od začiatku sprevádzal. „Za veľmi dôležité pravidlo považujeme nedávať vlastné telefóny deťom priskoro a rovnako viesť ich do virtuálneho sveta, aby boli poučené, čo tam všetko nájdu,“ uviedla.
Detská psychiatrička MUDr. Marcela Šoltýsová, PhD. ju doplnila, že systém určovania hraníc by mal byť v láskavej forme a zavádzaný postupne. Kľúčové je podľa nej takisto, aby išiel rodič dieťaťu vzorom a dodržiaval nastavený rodinný digitálny plán. Odporúčania vznikli ako konsenzus 14 odborných spoločností.
V septembri o nich ako prvý informoval rezort zdravotníctva. Spresnil, že ide o úlohu, ktorú si splnil na základe uznesenia Rady vlády SR pre duševné zdravie a Akčného plánu k Národnému programu duševného zdravia na roky 2024 až 2030. Príručka je k dispozícii aj na webovom sídle Rady vlády SR pre duševné zdravie.
Odborníci napríklad v príručke odporúčajú, aby deti vo veku do troch rokov zostali úplne bez aktívneho aj pasívneho používania obrazoviek. „Výnimkou sú krátke videorozhovory s najbližšími príbuznými,“ uvádzajú. Zároveň odporúčajú v prítomnosti detí tiež obmedziť na minimum používanie obrazovkových médií dospelými.
„Pre zdravý vývin reči, komunikácie, vzťahu a porozumenia mimiky tváre uprednostnite v tomto veku komunikáciu „z očí do očí“, komentovanie vecí a činností, ktoré sa dejú s dieťaťom a okolo neho, čítanie, rozprávanie príbehov a spoločné hranie sa,“ konštatujú odborníci.