Lekári by svojim pacientom radi indikovali modernú liečbu, no prekážkou je jej nízka dostupnosť, financie aj legislatíva. Najnovšie dáta Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácií (EFPIA) uvádzajú, že je u nás hradených z verejného zdravotného poistenia len 47 zo 173 registrovaných liekov z rokov 2020 – 2023, čo predstavuje 27 %. Priemerná miera dostupnosti v EÚ je pritom 46 %. V spoločnosti tak rezonujú príbehy pacientov, ktorí sa k liečbe nedostali.
Odborníci však zdôrazňujú, že najdrahší liek nemusí byť vždy automaticky najúčinnejší a je potrebné pozerať nielen na kvantitu, ale aj kvalitu liekov. Problém vidia aj v nevyužívaní ďalších indikácií dostupných liekov.
Z celkových výdavkov v systéme zdravotníctva ide na lieky približne 20 %, pričom náklady každým rokom stúpajú, a to aj v čase, keď bol pozastavený vstup moderných liekov do kategorizácie.
„Bez ohľadu na to, či kategorizácia v danom kalendárnom roku prebieha alebo neprebieha, tie najväčšie náklady nám vznikajú zhruba tretí rok od zaradenia do kategorizácie, teda ak sa bavíme o moderných drahých liekoch,” priblížila JUDr. Katarína Fedorová, PhD., LL.M., právnička Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), na konferencii Slovenské zdravotníctvo 2025.
Pripravovaná novela
Zmeny v liekovej politike má priniesť pripravovaná novela zákona č. 363, ktorej cieľom je nastaviť jasné a spravodlivé kritériá pre zaradenie liekov do systému, ako aj pre udržanie tých, ktoré sú najčastejšie predpisované. Novelou sa má okrem iného zrušiť
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
