Lekári by svojim pacientom radi indikovali modernú liečbu, no prekážkou je jej nízka dostupnosť, financie aj legislatíva. Najnovšie dáta Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácií (EFPIA) uvádzajú, že je u nás hradených z verejného zdravotného poistenia len 47 zo 173 registrovaných liekov z rokov 2020 – 2023, čo predstavuje 27 %. Priemerná miera dostupnosti v EÚ je pritom 46 %. V spoločnosti tak rezonujú príbehy pacientov, ktorí sa k liečbe nedostali.
Odborníci však zdôrazňujú, že najdrahší liek nemusí byť vždy automaticky najúčinnejší a je potrebné pozerať nielen na kvantitu, ale aj kvalitu liekov. Problém vidia aj v nevyužívaní ďalších indikácií dostupných liekov.
Z celkových výdavkov v systéme zdravotníctva ide na lieky približne 20 %, pričom náklady každým rokom stúpajú, a to aj v čase, keď bol pozastavený vstup moderných liekov do kategorizácie.
„Bez ohľadu na to, či kategorizácia v danom kalendárnom roku prebieha alebo neprebieha, tie najväčšie náklady nám vznikajú zhruba tretí rok od zaradenia do kategorizácie, teda ak sa bavíme o moderných drahých liekoch,” priblížila JUDr. Katarína Fedorová, PhD., LL.M., právnička Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), na konferencii Slovenské zdravotníctvo 2025.
Pripravovaná novela
Zmeny v liekovej politike má priniesť pripravovaná novela zákona č. 363, ktorej cieľom je nastaviť jasné a spravodlivé kritériá pre zaradenie liekov do systému, ako aj pre udržanie tých, ktoré sú najčastejšie predpisované. Novelou sa má okrem iného zrušiť
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.