S manželkou sú obaja nevidiaci, a hoci si väčšinou dokážu poradiť sami, niekedy predsa len potrebujú pomoc – najmä keď sa ocitnú v neznámom prostredí. Čitateľ Lukáš Baláž z Trnavy si spomína, že počas hospitalizácie vnímal uponáhľanosť personálu. Hoci sa snažili, ako vedeli, na mnohé veci jednoducho nemali čas.
„Keď nevidiaci človek príde do nového prostredia, potrebuje niekoho, kto ho s ním oboznámi. A niekoho, kto s ním aspoň niekoľkokrát to miesto prejde, aby si ho mohol lepšie zapamätať,“ vysvetľuje Baláž.
Aj jeho manželka sa v nemocnici ocitla, a to v čase, keď boli pre vysoký výskyt chrípok zakázané návštevy. To celú situáciu ešte zhoršilo. Ani jej príbuzní jej teda nemohli pomôcť zorientovať sa.
Baláž dodáva, že pobyt v ústavnom zariadení je vždy náročný. A ak ste odkázaní na pomoc druhých, ktorí majú sami veľa povinností, je to ešte horšie. Rezort však avizuje v tomto smere zásadné zmeny.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
