Na Slovensku za polstoročie mnohonásobne narástol počet diabetikov. Po depistáži na začiatku 70. rokov minulého storočia ich bolo podľa Slovenskej diabetologickej spoločnosti približne 52 300, pričom na plný úväzok vtedy pracovala jediná diabetologická ambulancia. Dnes je v systéme viac ako 200 diabetologických ambulancií.
Stovky tisíc diabetikov, milióny eur
„Dnes môžeme hovoriť o asi 420 000 pacientoch, ktorí sú vedení v našich ambulanciách,” hovorí prezident Slovenskej diabetologickej asociácie doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. na základe dát zo zdravotných poisťovní. Ešte podľa neho treba prirátať asi 10 až 15 % pacientov, ktorí majú diabetes, ale nechodia do ambulancií alebo neboli diagnostikovaní, čiže dokopy môže byť na Slovensku až 450 000 ľudí s diabetom.
Mgr. Ing. Roman Mužik, PhD., MSc. zo ZP Dôvera na konferencii Vizionári zhodnotil, že podľa ich štúdie so 100 všeobecnými lekármi zameranej na skríning diabetu môže byť u nás až 600 000 ľudí s diabetom alebo prediabetom. Z dát im vyplýva, že 80 % pacientov s diabetom má artériovú hypertenziu, 65 % dyslipidémie, 13 % srdcové zlyhávanie, ischemickú chorobu srdca, chronické zlyhávanie obličiek. „Je to silná kombinácia ochorení, pričom väčšina z nich nebolí a sú fatálne,” zdôraznil Ing. Mužik.
Poskytol tiež ekonomický náhľad, že ročné náklady na pacienta s diabetom sú približne 3000 eur, pri rovnako starom pacientovi bez diabetu je to 1800 eur. Pri srdcovom zlyhávaní je rozdiel 2000 verzus 5000 eur a pri chronickom zlyhávaní obličiek je to 1500 verzus 4000 eur. „Kumulatívne nás diabetes stojí 125 miliónov eur, chronické ochorenie obličiek 75 miliónov eur a srdcové zlyhávanie 177 miliónov eur,” dodal Ing. Mužik.
Mgr. Dana Rovňáková z VšZP doplnila, že im náklady na diabetes za osem rokov narástli dvojnásobne a pri preventívnych prehliadkach bolo zachytených približne len 17 % z novodiagnostikovaných diabetikov.
Komorbidity a komplikácie
Analytička Veronika Rybanská, D. Phil. z Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR podotkla, že od roku 2015 každoročne pribudne 20 000 až 25 000 nových pacientov s diabetom. Zdôraznila, že veľkú úlohu pri úmrtnosti ľudí s diabetom majú komorbidity. „Majú dvakrát vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia aj zvýšené riziko ochorenia obličiek,” skonštatovala.
Tieto komorbidity a komplikácie postihujú všetky vekové skupiny, pričom pacient na dialýze podľa nej stojí až 30 000 eur ročne. Diabetici majú tiež dvakrát až šesťkrát vyššiu mieru hospitalizácie, dlhšie hospitalizácie a vyššie riziko nozokomiálnej nákazy.
„Vždy hovorím, že vysoký cukor nebolí a možno má človek sladký život, ale žiaľ, dlhotrvajúca hyperglykémia a ten následok neliečeného diabetu vedie k poškodzovaniu hlavne ciev a nervových zakončení,” povedal doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, FEFIM, hlavný odborník MZ SR pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživu.
„Z toho vyplýva, že cieľom skorého záchytu ochorenia a včasnej adekvátnej liečby je čo najskôr navodiť stav normálnej glykémie s cieľom redukcie výskytu všetkých komplikácií, ktorými je práve diabetes závažný. Väčšina našich pacientov zomiera na kardiovaskulárne ochorenia a druhú veľkú skupinu tvoria pacienti s poškodením obličiek,” doplnil doc. Jackuliak.
Nové možnosti
„Roky dozadu sme mali veľmi málo možností riešiť srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia obličiek, ochorenia pečene u diabetikov. Dá sa povedať, že sme boli dokonca radi, keď tie antidiabetiká, ktoré sme mali k dispozícii, nezvyšovali kardiovaskulárne problémy a podobne,“ vysvetlil doc. Martinka.
Približne pred desiatimi rokmi podľa neho prišli prvé výsledky štúdií o bezpečnosti SGLT2 inhibítorov a z antidiabetík sa postupne stali kardiaká a nefrologiká. „Ukázalo sa, že nie len že sú bezpečné, ale prinášajú významné benefity z pohľadu srdca, obličiek aj pečene. Dokážu redukovať riziko kardiovaskulárneho úmrtia o viac ako 30 % a pri obličkách je to až viac ako 40 %,” podotkol doc. Martinka. „Teraz máme v rukách zbrane, ktoré nám dokážu výrazne zlepšiť prognózu týchto pacientov,“ dodal.
Doc. Jackuliak ale upozornil, že zavádzanie nových liekov často sprevádzajú limitácie, a to procesné v úhradovom mechanizme a kategorizácii, ale tiež v reálnej klinickej praxi, keďže lekári radi používajú lieky, na ktoré si zvykli, ktorých pozitívne aj negatívne účinky už poznajú.
„Pomaly prechádzame aj do primárnej prevencie a snažíme sa predísť tomu, aby sa komplikácie rozvinuli,“ podotkol diabetológ doc. Martinka. Pri nových liekoch podľa neho účinkujú mechanizmy, ktoré vplývajú na takzvané podhubie, z ktorého všetky spomínané ochorenia vyrastajú, pričom kedysi také lieky neboli.
Doplnil, že zatiaľ sa v rámci indikačných obmedzení vždy vyžaduje metformín ako prvý liek, ale pri výbere ďalšieho lieku už diabetológ pozerá na širšie účinky nových liekov, ktorých výhodou je aj ekonomická efektivita pri nasadení v počiatočných štádiách ochorenia.
„Pri SGLT2 inhibítoroch je obrovská miera nákladovej efektivity, a to najmä v sekundárnej prevencii,“ uviedol prof. MUDr. Martin Prázný, CSc., PhD., prezident Českej diabetologickej spoločnosti.
„Keď chceme predĺžiť život v zdraví, tak je treba do toho začať investovať teraz. Čím skôr začneme dávať tieto lieky, tým máme väčšie šance, že sa pacient nedostane do štádia, že ho bude napríklad chronické ochorenie obličiek limitovať alebo že skončí na dialýze,“ povedal.
Keď podľa neho dáme nové lieky pacientovi, ktorý má 40 alebo 50 rokov, tak prakticky nebude potrebovať dialýzu. Keď ho dáme pacientovi, ktorý má 70 rokov, tak ju oddialime možno o štyri roky a keď ho dáme osemdesiatnikovi, tak možno o dva roky. Vníma to ako významné rozdiely.
Ako limitácie pomenoval úhradové obmedzenie, reguláciu preskripcie namiesto bonifikácií a nedostatočnú aktivitu pacientov. „Keď sa to týka srdcového zlyhávania, tak to pacienti ihneď spoznajú, na rozdiel od obličiek,“ podotkol prof. Prázný. Zdôraznil tiež potrebu multidisciplinárnej spolupráce.
Zapojiť pacientov
Doc. Jackuliak doplnil, že si treba uvedomiť aj nepriame náklady pri pacientoch s diabetom či srdcovým zlyhávaním, keďže pacient je vyradený z pracovnej aktivity a čerpá zdroje zo Sociálnej poisťovne. Zdôraznil, že pacientov treba viac zapojiť, čo je možno najväčší kameň úrazu. „Pacient príde a opýta sa, no čo budete robiť s tým mojim cukrom? Pacient by si mal uvedomiť, že je to jeho zdravie a jeho chronické ochorenie.”
Doc. Martinka dodal, že by sme mali investovať najmä do liečby, ktorá prináša jednoznačné výsledky a môžeme ubrať z toho, čo neprináša výsledky. Treba podľa neho nie iba šetriť, ale hľadať optimálny podiel medzi šetrením a hľadaním financií na to, čo funguje a aj ekonomicky dáva zmysel.
„Aj v zahraničí analýzy ukazujú, že keď máme chronické ochorenia, tak čím skôr a agresívnejšie ich začneme liečiť, tým sú výsledky lepšie. Dúfam, že naše analýzy prispejú aj k zdravotnej gramotnosti, s ktorou máme na Slovensku veľký problém. Máme na Slovensku tiež problém s cukrom, so soľou, s tabakom a veľmi málo sa to rieši,“ uzavrela analytička Rybanská.
V Česku aktuálne pripravujú aj Národný diabetologický plán. „Aby mohol fungovať, tak tam musí byť ochota ho presadzovať. A aby sme to presadili, tak by sme mali motivovať a bonifikovať lekárov za diagnostiku a včasnú liečbu,“ dodal prof. Prázný na konferencii Vizionári.