Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozlišuje tri hlavné typy diabetu: DM 1. typu, DM 2. typu a gestačný diabetes. Diabetes 2. typu predstavuje až 95 % všetkých prípadov a najčastejšie postihuje ľudí nad 40 rokov. Tieto štatistiky sú alarmujúce, najmä vzhľadom na to, že veľká časť prípadov je preventabilná prostredníctvom úpravy životného štýlu.
Liečba tohto ochorenia zahŕňa kombináciu starších liekov, ako sú metformín a sulfonylurea, a novších liečiv, ako sú GLP-1 receptorové agonisty a SGLT-2 inhibítory. Novšie lieky, ako GLP-1 a SGLT-2, sú obzvlášť účinné pri znížení telesnej hmotnosti a ochrane srdca a obličiek, čo je kľúčové pre pacientov s komplikáciami.
Finančná záťaž
Diabetes však nie je len medicínsky problém. Výsledky desaťročnej analýzy ekonomických dopadov diabetu na Slovensku poukazujú na skutočnosť, že jeho dôsledky presahujú rámec zdravotníctva a zasahujú do širšieho socioekonomického prostredia. Analýza vychádza z rozsiahlych údajov Národného centra zdravotníckych informácií, Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu SR.
Z analýzy vyplýva, že v období rokov 2015 až 2024 došlo k výraznému nárastu priamych nákladov na liečbu diabetu. „Celkové výdavky zdravotných poisťovní vzrástli zo 116 miliónov eur na 196,4 milióna eur, čo predstavuje nárast o 69 %. Náklady na jedného pacienta sa zvýšili na 292 eur, pričom najvýraznejší nárast bol zaznamenaný pri diabete 1. typu,“ vyčísľuje prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc, FISAC, prorektor pre vedu a výskum na Slovenskej zdravotníckej univerzite a senior partner v Project HealthCare. Pacienti s týmto typom ochorenia sú v súčasnosti približne 2,5-násobne nákladnejší ako pacienti s diabetom 2. typu, čo súvisí najmä s vyššími nárokmi na technológie a intenzívnejší manažment liečby.
Náklady na liečbu DM predstavujú významnú finančnú záťaž pre zdravotnícky systém. Liečba pacientov s diabetom a pridruženými komplikáciami, ako sú kardiovaskulárne a nefrologické problémy, vyžaduje vyššiu spotrebu zdravotníckych zdrojov, vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotných výkonov. Náklady na pacientov s komplikáciami sú významne vyššie ako u pacientov bez komplikácií.
Fiškálne dopady
Priame zdravotné náklady však predstavujú len 10 až 15 % celkového ekonomického dopadu diabetu. Zvyšných 85 až 90 % tvoria nepriame náklady, napríklad pokles produktivity práce, výpadky daňových príjmov, náklady na pracovnú neschopnosť a invaliditu, či ekonomické dopady na rodinných opatrovateľov.
Fiškálne dopady predstavujú komplexné vyjadrenie ekonomickej záťaže ochorenia, zahŕňajú nielen priame výdavky, ale aj straty príjmov a nevyprodukovanú ekonomickú hodnotu. V roku 2024 dosiahli celkové fiškálne dopady diabetu na Slovensku približne 2,09 miliardy eur, teda približne 2 % hrubého domáceho produktu, čo radí diabetes medzi najvýznamnejšie chronické ochorenia z hľadiska ekonomickej záťaže. Ak má byť zdravotný systém udržateľný, je nevyhnutné posilniť investície do inovácií, koordinovanej starostlivosti a predovšetkým do prevencie. Pretože práve prevencia je kľúčom k miliardovým úsporám – nielen pre zdravotníctvo, ale aj pre celé verejné financie.
