Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice zaviedla do praxe pokrokovú liečbu hlbokým mrazením primárnych nádorov a metastáz v jednotlivých lokalitách tela bez klasickej chirurgickej operácie. Ide o minimálne invazívnu, efektívnu a šetrnú liečebnú metódu, ktorá minimalizuje vedľajšie účinky a urýchľuje zotavenie pacientov. Prvú kryoabláciu zrealizovala Klinika rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód.
Ako kryoablácia funguje?
Kryoablácia funguje na princípe hlbokého mrazenia za pomoci argónu, ktorý pri cirkulácii a rozpínaní v kryoablačnej ihle vytvára chlad. V okolí kryoablačnej ihly je teplota až -140 stupňov Celzia, postupne vzniká ľadová guľa, ktorá dosahuje -40 stupňov Celzia. Tá obklopí nádor a zabezpečí jeho kompletné odumretie.
„Kryoablačný prístroj je napojený na argónové bomby, kde je na 300 bar stlačený argón, ktorý v kryoablačných ihlách generuje chlad. Kryosondy (ihly) sa pod CT kontrolou zavedú priamo do nádoru, nádorové tkanivo sa zmrazí, čím dôjde k deštrukcii nádorového ložiska a časť zdravého parenchýmu ostane zachovaná. Ak sú kontrolné vyšetrenia v poriadku, pacient môže ísť na druhý deň domov,“ vysvetlil prednosta kliniky MUDr. Piotr Pedowski, MPH.
„Po aplikácii argónu sa zvyčajne do niekoľkých dní vytvorí jazvové tkanivo, ktoré postupne nahradí zničené nádorové bunky,“ doplnil.
Väčší úspech liečby a menšia záťaž pre pacienta
Prvú kryoabláciu v UNLP realizoval MUDr. Viliam Weis: „Pacient mal nádor na obličke s veľkosťou dva centimetre, bol to ideálny prípad vhodný na tento pokrokový a bezpečný postup liečby. Priamo do nádoru sme pod CT kontrolou zaviedli dve kryoihly a vykonali kompletnú abláciu. Benefitom pre pacienta bola lokálna anestézia, aj preto ho čaká rýchlejšia rekonvalescencia, skorší návrat domov a menšie riziko komplikácií,“ vysvetlil MUDr. Weis.
„Podstatnou výhodou je aj to, že kryoablácia neobmedzuje funkčnosť orgánu, vzhľadom na to, že ponechávame zdravé tkanivo obličky, teda pokles funkcie obličky je nižší ako po resekcii,“ doplnil prednosta kliniky MUDr. Pedowski.
Kryoablácia môže byť 100 % úspešná, je však potrebné technické vybavenie pracoviska, aby sa ihly zaviedli do správnej polohy a dali sa pomocou CT prístroja kontrolovať počas celého výkonu.
„Ďalšia vec je skúsenosť a v neposlednom rade správny výber pacienta, aby sme nerobili niečo, čo je indikované na operačný výkon alebo je nádor príliš veľký a prerastá do orgánu natoľko, že ho nedokážeme ablovať celý,“ uviedol primár Rádiologického oddelenia MUDr. Ivan Uhrin, MPH, školiteľ z Národného onkologického ústavu v Bratislave, ktoré bolo doposiaľ jediným pracoviskom na Slovensku, kde sa táto špeciálna liečba realizovala.
Vhodnosť metódy
Použitá technika je vhodná pre primárne a sekundárne nádory obličiek, nadobličiek, pľúc, nádory z mäkkých častí (sarkómy, dezmoidy), kostné nádory, metastaticky zmenené lymfatické uzliny, nádory prostaty a selektívne aj nádory pečene. Je vhodná najmä na liečbu malých nádorov (do veľkosti 4 cm), ktoré sa nachádzajú v ťažko prístupnej oblasti, kde nie je možné vykonať operáciu.
Kryoablácia môže byť použitá aj ako doplnková liečba pri iných liečebných postupoch (napríklad chemoterapia alebo rádioterapia), aby sa zabezpečil lepší výsledok. Vhodný výber pacienta si vyžaduje multidisciplinárnu spoluprácu chirurga, onkológa, intervenčného rádiológa, anestéziológa, v prípade liečby obličky urológa a často aj odborníka na paliatívnu medicínu.
Aj na východe
Na Klinike rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód sa v súčasnosti bežne využívajú aj vysokoteplotné ablácie pomocou rádiofrekvenčnej a mikrovlnnej ablácie. Výber liečby závisí od lokalizácie tumoru (miesta výskytu), ako aj histológie (zloženia tumoru). Špecialisti UNLP vyberú konkrétnu liečbu pre konkrétneho pacienta a „po novom“ už využívajú aj kryoabláciu. „Týmto by sme chceli ponúknuť pokrokovú metódu liečby aj pacientom z východného Slovenska, aby nemuseli cestovať do Bratislavy a mohli byť ošetrení v našej nemocnici,“ dodal prednosta kliniky MUDr. Pedowski.