Súkromné nemocnice na Slovensku sú často ziskovejšie vďaka vyšším úhradám od zdravotných poisťovní, nie vďaka vyššej efektívnosti. Poukázal na to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Verejným nemocniciam aj efektivite celého systému by podľa neho pomohla vyššia transparentnosť. Tú by mali podľa ÚHP zlepšiť aj opatrenia, ku ktorým sa vláda minulý rok zaviazala v dohode s lekárskymi odborármi. Útvar o tom informoval na sociálnej sieti.
„Stratové hospodárenie a zadlžovanie verejných nemocníc je dlhodobý problém. V debate o riešeniach často zaznieva argumentácia ziskovým/stratovým hospodárením jednej alebo druhej skupiny nemocníc. Porovnávanie ziskovosti však nemá veľkú výpovednú hodnotu,“ poznamenal analytik ÚHP Adam Marek.
Lepšie hodnotiť a porovnávať podľa neho možno na základe dát o nákladoch na hospitalizácie. „Vieme tak povedať, či sú nemocnice ziskové preto, že dokážu to isté zabezpečiť lacnejšie, alebo vďaka tomu, že za to isté dostávajú viac peňazí,“ vysvetlil Marek.
Poukázal na to, že na úrovni okresných nemocníc sú podľa dostupných dát efektívnejšie verejné nemocnice oproti súkromným. Ako najefektívnejšia skupina vychádzajú nemocnice spadajúce pod vyššie územné celky (VÚC). Napriek relatívne vyššej efektívnosti však tieto nemocnice nedosahujú lepšie hospodárske výsledky, pretože dostávajú od zdravotných poisťovní nižšie jednotkové úhrady.
„Ak by sedem nemocníc VÚC od zdravotných poisťovní dostávalo rovnakú jednotkovú úhradu ako priemer dvoch sietí súkromných nemocníc, ročne by zarobili o 6,3 milióna eur viac,“ ozrejmil Marek.
Nízka transparentnosť
Verejné nemocnice by však podľa neho mali byť schopné so zdravotnými poisťovňami vyjednať minimálne také podmienky, aby mali svoje náklady pokryté výnosmi. „Balík verejného zdravotného poistenia je limitovaný, ale nie je žiaden dobrý dôvod, prečo by nemocnice VÚC alebo nemocnice ministerstva zdravotníctva mali tolerovať stav, keď práve ony hospodária stratovo, keď ostatní poskytovatelia (súkromné nemocnice, ambulancie, laboratóriá,...) majú od zdravotných poisťovní dostatočné výnosy na ziskové hospodárenie,“ uviedol analytik.
Súčasný stav, keď sú porovnateľné nemocnice rozdielne platené za to isté podľa jeho slov dlhodobo pretrváva vďaka nízkej transparentnosti ich financovania. Ako vysvetlil, z verejne dostupných informácií sa nedá zistiť, koľko ktorá poisťovňa danej nemocnici reálne zaplatila ani čo nemocnica dodala.
K transparentnejšiemu financovaniu nemocníc a znižovaniu neopodstatnených rozdielov by podľa analytika mali pomôcť aj opatrenia, ku ktorým sa vláda minulý rok zaviazala v dohode s Lekárskym odborovým združením.
„Vďaka povinnému zverejňovaniu úhrad, produkcie aj jednotkových cien budú nemocnice VÚC vedieť jednoducho ukázať, že sú oproti porovnateľným nemocniciam nedofinancované a pravdepodobne si dokážu vyrokovať lepšie podmienky. Verejný tlak prispeje k tomu, aby VšZP neplatila rozdielne za to isté, podľa majiteľa nemocnice. Výsledkom bude tiež informovanejšia verejná debata, keďže bude zo zverejňovaných informácií ľahšie rozlíšiť, ktoré nemocnice sú naozaj efektívnejšie, ktorým sa darí vďaka lukratívnejším podmienkam,“ dodal Marek.