Zdravotný stav Slovákov sa výrazne nezlepšuje. Ukazovatele sa buď zlepšovali len mierne, alebo sa zhoršovali. Vyplýva to zo správy o vývoji v strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030 za vlaňajšok, ktorú vláda vzala na vedomie. Rezort zdravotníctva upozornil, že podľa doterajšieho vývoja Slovensko vo viacerých oblastiach pravdepodobne nedosiahne stanovený cieľ.
„Od prijatia prvej verzie strategického rámca v roku 2014, ktorá definovala kľúčové ukazovatele merajúce stav zdravia obyvateľov a zdravotníctva, nedošlo do roku 2023 k potrebným zmenám v hodnotách ukazovateľov. Podľa doterajšieho vývoja sa dá predpokladať, že väčšina ukazovateľov (celkovo 30) nedosiahne stanovený cieľ,“ skonštatovalo ministerstvo.
Úmrtnosť je vysoká
Rezort zdravotníctva uviedol, že k zhoršeniu výrazne prispela aj pandémia COVID-19. „Očakávaná dĺžka života mužov a žien sa počas pandémie prepadla a v roku 2021 bola najnižšia za posledných desať rokov,“ priblížil. V počte zdravých rokov života Slovensko zmiernilo svoje zaostávanie, avšak tempo rastu je nedostatočné. Celková úmrtnosť aj dojčenská úmrtnosť naďalej zostávajú vysoké v porovnaní s inými európskymi krajinami.
Slovensko sa vzďaľuje aj v ukazovateľoch verejného zdravia. Spotreba alkoholu sa mierne znížila a podiel fajčiarov klesá, avšak výdavky na prevenciu sú stále pod priemerom. Miera obezity dospelých rástla. Imunizácia detí zostáva vysoká, ale klesá. Imunizácia seniorov proti chrípke je podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami a účasť na skríningu rakoviny prsníka a krčka maternice sa znižuje.
Ukazovatele ambulantnej starostlivosti poukazujú na mierne zvýšenie priemerného veku lekárov pre deti a dorast. V ukazovateľoch ústavnej starostlivosti sa prejavuje hlavne stagnácia, prípadne zhoršenie, najmä v hospodárení nemocníc. Počet sestier zostal prakticky nemenný, hoci počty lekárov pomaly rástli. Využívanie elektronického zdravotníctva sa nezvyšuje a nezlepšili sa ani ukazovatele zamerané na vedu a výskum.