V zdravotníctve má byť v budúcom roku 7,97 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý v utorok schválila vláda. Rezort zdravotníctva poukázal na to, že v zdravotníctve tak bude o takmer miliardu viac.
Zároveň avizoval, že v budúcom roku budú jeho prioritami zavádzanie DRG systému aj implementácia nemocničnej reformy. Riešiť chce tiež problém s nedofinancovaním štátnych nemocníc a nárast produkcie z dôvodu skracovania čakacích lehôt. Ministerstvo deklarovalo, že bude aktívnejšie manažovať štátne zdravotnícke zariadenia a prísnejšie dohliadať nad ich finančnými výsledkami.
Lepšie prerozdelenie zdrojov
Rezort tiež informoval, že plánuje vydať programovú vyhlášku, ktorá stanoví, akým spôsobom majú byť prerozdelené financie z verejného zdravotného poistenia v detaile na presnú sumu pre konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. "Jej súčasťou bude aj podrobný informačný dokument, ktorý vyhláškou prevedie zdravotné poisťovne s cieľom vysvetliť čo najlepšie prerozdelenie zdrojov pre jednotlivé segmenty zdravotníctva," priblížili z komunikačného odboru ministerstva.
V prípade, že sa podarí presadiť úsporné opatrenia z revízie výdavkov, ako aj ďalšie, rezort avizuje, že sa vytvorí priestor v objeme takmer 100 miliónov eur na implementáciu zoznamu zdravotných výkonov v ambulantnej sfére v druhom polroku 2024. To podľa neho prinesie spravodlivejšie financovanie a lepšiu dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Štát podľa SaS nedá nič navyše
Štát nedá na zdravotníctvo na budúci rok nič navyše a ťarchu výdavkov prenáša na zamestnancov. Napriek kritike financovania zdravotníctva počas predchádzajúceho volebného obdobia, pokračuje vláda rovnako. Upozornila na to opozičná strana SaS. Za poistencov štátu sa pritom viac platiť nebude.
"Hovoria, že dajú do zdravotníctva viac peňazí, ale klamú. Nedajú do zdravotníctva nič navyše, naopak, nijako nekonsolidujú, nijako nešetria výdavky vlády na strane štátu, ale celú ťarchu dávajú na zamestnancov. Tvária sa, že na zamestnávateľov, ale skutočnosť je taká, že o to menšiu výplatu budú mať zamestnanci," zdôraznila poslankyňa Národnej rady SR za SaS Jana Bittó Cigániková na margo plánovaného zvýšenia odvodov. Napriek plánovanému zvýšeniu vláda podľa jej slov nerieši kritérium kvality zdravotnej starostlivosti.
Zvyšovanie odvodov podľa poslanca za SaS Tomáša Szalaya nie je cestou. Priblížil, že v Európe existujú dva systémy financovania zdravotníctva. Ide o poistné systémy, v ktorých sa platia odvody z miezd, a systém, v ktorom sa platia odvody z daní. "Kým odvody z miezd platia ekonomicky aktívni ľudia, daňové systémy financujú zdravotníctvo z príjmu z daní. Do tohto systému platia rôzne skupiny, a tým pádom je bremeno financovania rozložené na populáciu rovnomernejšie," vysvetlil.