Úrazy detí po kontakte s leptavými látkami sú časté, treba ich preto uchovávať mimo ich dosahu. Upozorňuje na to Jaroslav Bibza z Kliniky detskej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave.
V Národnom ústave detských chorôb evidujú mesačne štyri až päť prípadov detí s úrazmi spôsobenými leptavými látkami.
"Najčastejšie sa s nimi stretávame u malých detí vo veku dvoch až piatich rokov, ale máme prípady v nižšom aj vyššom veku. Staršie deti leptavú látku požijú často vedome pri sebapoškodzovaní alebo suicidálnom správaní. V celom detskom veku ich požijú aj omylom," vysvetlil Bibza.
Podotkol, že leptavé látky sa často predávajú v pútavých obaloch s príjemnou vôňou, čo deti ešte viac priťahuje. Preto by mali byť podľa odborníka uskladnené tak, aby sa k nim nedostali, najlepšie pod zámkom. Varuje aj pred prelievaním rôznych látok z pôvodných obalov do iných fliaš umiestnených v domácnosti bez označenia.
Tuhé leptavé látky
"Opakovane sme mali deti, ktoré takúto látku vypili mysliac si, že pijú malinovku. Ak už je potrebné preliať nejakú látku, tak do technických obalov s riadnym označením látky," odporučil Bibza.
Okrem tekutých existujú aj tuhé leptavé látky, napríklad granuly na čistenie sifónov. "Nebezpečnosť granúl spočíva v tom, že sa prilepia na sliznicu pažeráka, kde sa rozpúšťajú a lokálne spôsobia agresívne zmeny na slizniciach. Môžu viesť až k vážnym poškodeniam steny pažeráka alebo žalúdka. Najrizikovejšie je poleptanie pažeráka, kde môže vzniknúť nekróza až prederavenie steny pažeráka," vysvetlil lekár.
V takom prípade podľa neho pri hojení vzniká jazva, ktorá môže spôsobiť až nepriechodnosť cez pažerák. "Takéto prípady riešime chirurgicky, najskôr šetrnejším spôsobom - dialtáciou, ale ak je tento postup neúspešný, musíme pristúpiť k náhrade pažeráka," priblížil Bibza.