Na Slovensku chýbajú logopédi a čakacie doby na vyšetrenie i terapiu sú dlhé. Situáciu by mohla zlepšiť podpora zo strany rezortu školstva, vďaka ktorej môže univerzita po novom prijať na tento odbor namiesto 20 až 30 študentov. Pre TASR to uviedol Zsolt Cséfalvay, vedúci katedry logopédie na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorá je jedinou inštitúciou pripravujúcou logopédov v rámci Slovenska.
„Keďže vnímame akútny nedostatok logopédov v praxi, o zmenu sme ‘bojovali‘ dlhšie a sme radi, že sa nám to tento rok podarilo,“ skonštatoval Cséfalvay. Nedostatok logopédov na Slovensku je podľa jeho slov alarmujúci, a to v rezorte školstva aj zdravotníctva. „Preto sú dlhé čakacie doby na diagnostiku aj na terapiu,“ dodal.
Vysoký záujem
Záujem o štúdium logopédie je podľa neho mimoriadne vysoký a hlási sa naň oveľa viac študentov, než je možné prijať. „V rámci štúdia má špecializovaná logopedická prax nezastupiteľnú úlohu. Keďže ide o vysoký počet hodín praxe, ktorú treba financovať, nedostatok finančnej dotácie limitoval počet študentov,“ vysvetlil Cséfalvay.
Dodal, že až v tomto akademickom roku sa podarilo získať z ministerstva školstva potrebnú dotáciu, ktorá umožní prijať viac študentov s tým, že budú mať zabezpečenú kvalitnú logopedickú prax. „Je to podobné ako pri štúdiu medicíny, kde absolventi musia získať počas pregraduálneho štúdia nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické skúsenosti a zručnosti,“ priblížil.
Prax
Zdôraznil, že logopédia nie je len o poruchách výslovnosti u detí, ako si mnohí myslia. Študenti preto praxujú nielen v logopedických ambulanciách, ale aj na viacerých oddeleniach, klinikách nemocníc a v rehabilitačných centrách, či v rôznych špecializovaných poradniach v rezorte školstva.
„Ide o celú škálu vývinových porúch, ako aj porúch, ktoré vznikajú v dospelosti,“ ozrejmil Cséfalvay zameranie odboru s tým, že logopéd sa v praxi venuje aj narušenej komunikačnej schopnosti pri rôznych druhoch postihnutia, pri rázštepoch pery a podnebia či pri autizme. Tiež pacientom s poruchami hlasu, zajakavosťou či špecifickými poruchami učenia.
Medzi klientelu patria aj osoby s neurogénnymi poruchami komunikácie. „Niekedy vznikajú tieto poruchy náhle, napríklad pri mozgovej príhode, inokedy postupne, keď v pozadí porúch prebieha vážne neurodegeneratívne ochorenie, napríklad Parkinsonova choroba,“ vysvetlil.