Ako informovala česká televízia ČT 24 na svojej stránke, českí pacienti s rakovinou pľúc prichádzajú až v 85 percentách prípadov neskoro. Slováci nie sú výnimkou. Podľa nášho Národného portálu zdravia (NPZ), jednou z najobávanejších a najrozšírenejších onkologických diagnóz na Slovensku je karcinóm pľúc.
Ročne u nás pribudne asi 3 000 prípadov rakoviny pľúc (väčšinu tvoria muži) a každé štyri hodiny zomrie na Slovensku jeden pacient s touto diagnózou. Podľa NPZ, od roku 2011 schválila Európska lieková agentúra od roku 75 inovatívnych liekov, na Slovensku je z nich dostupných 26.
Ako doplnila ČT 24, podľa pľúcnych lekárov a onkológov, pokročilých štádií pribúda aj pre pandémiu koronavírusu. Príznaky v podobe kašľa a zadýchavania sa pripisovali covidu. S rozvinutým ochorením prichádzali dokonca aj mladí.
Zásadné zlepšenie si českí špecialisti sľubujú od spustenia národného skríningu pľúc, ktorý sa zameria hlavne na fajčiarov. Nádejou sú aj dostupnejšie biologické a imunoonkologické lieky.
Akčné plány
V stredu 21. júla predložil u nás na vláde rezort zdravotníctva návrh nových Akčných plánov Národného onkologického programu. V predkladacej správe návrhu hlavný odborník MZSR pre klinickú onkológiu v spolupráci s prezidentom Slovenskej onkologickej spoločnosti,
zástupcovia MZ SR, Národného centra zdravotníckych informácií a Národného onkologického inštitútu uviedli, že v roku 2020 boli v EÚ onkologické ochorenia diagnostikované u 2,7 milióna ľudí a ďalších 1, 3 milióna (medzi nimi viac ako 2 000 mladých ľudí), prišlo v dôsledku niektorého z týchto ochorení o život.
Slovensko sa pomocou akčných plánov zaväzuje zlepšiť organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb v rámci prevencie a kontroly onkologických ochorení.
„Ak v súčasnosti neprijmeme rozhodné opatrenia, počet prípadov onkologických ochorení sa do roku 2035 zvýši o 24 percent, čím sa stanú hlavnou príčinou smrti v EÚ. Približne 40 percentám prípadov onkologických ochorení sa dá predísť účinnými stratégiami prevencie, zlepšením informovanosti a gramotnosti v oblasti zdravia s cieľom presadzovať zdravší životný štýl. Včasné odhaľovanie prostredníctvom skríningu môže pomôcť zachrániť životy a tak ušetriť vysoké náklady na liečbu a následnú starostlivosť. Zlepšenie kvality života onkologických pacientov a tých, ktorí prežili onkologické ochorenie sa môže stať realitou vďaka pokroku v oblasti včasného odhaľovania týchto ochorení a ich účinnej liečby, ako aj podpornej starostlivosti,“ napísali v správe návrhu.
Ako ďalej spresnili, úmrtnosť na rakovinu je na Slovensku veľmi vysoká. V roku 2016 sme mali tretiu najvyššiu mieru úmrtnosti na rakovinu v EÚ po Maďarsku a Chorvátsku, pričom bola o viac ako 20 percent vyššia než priemer EÚ.
Rakovina pľúc, rakovina hrubého čreva a konečníka sú u Slovákov najčastejšími príčinami úmrtia na rakovinu, aj keď za uplynulých 15 rokov sa mierne znížila úmrtnosť na tieto dva druhy rakoviny. Na druhej strane v posledných rokoch mierne stúpla miera úmrtnosti na rakovinu prsníka a rakovinu pankreasu.
Podľa predkladacej správy návrhu, v roku 2018 bolo u nás nádorové ochorenie druhou najčastejšiu príčinou úmrtia (13 878 osôb), čo reflektuje nárast na Slovensku od roku 2017 o 212 osôb. Pred dvoma rokmi boli druhou najčastejšou príčinou úmrtia nádorové ochorenia.
„Od roku 2010 však sledujeme v úmrtnosti na nádory rastúci trend. Národný onkologický program a jeho akčné plány sú stratégiou verejného zdravia zameranou na zníženie počtu nových prípadov nádorových ochorení, úmrtí a zlepšenie kvality života pacientov s rakovinou prostredníctvom systematického a spravodlivého uplatňovania stratégií založených na dôkazoch zameraných na prevenciu, včasnú diagnostiku, diagnostiku, liečbu, rehabilitáciu, podpornú a terminálnu starostlivosť, ako aj výskum zameraný na hľadanie inovatívnych riešení a hodnotenie výsledkov,“ priblížili v materiáli jeho predkladatelia.
Ako prezradili na NPZ, podľa Národného centra zdravotníckych informácií pribudne na Slovensku v tomto roku až 40 000 novodiagnostikovaných onkologických prípadov. Pandémia koronavírusu môže tieto nelichotivé čísla ešte zhoršiť.
Posúvajú sa operácie, pacienti odkladajú návštevu lekára aj v prípade, že majú niektorý z príznakov onkologického ochorenia, obmedzujú návštevu zdravotníckych zariadení.
Čo pomohlo Karolovi
Ako uviedol pre ČT 24 pacient s rakovinou pľúc Karol, prvé ťažkosti sa uňho objavili pred tromi rokmi. Magnetická rezonancia odhalila metastázy. Konečnou diagnózou bola rakovina pľúc v štvrtom štádiu.
„Mal som strašné bolesti ľavého ramena, prechádzalo to do ruky, postupne som začal napádať na ľavú stranu. Nemal som žiadne problémy s dýchaním, hoci som fajčil. Jazdil som však na bicykli, športoval,“ povedal pre ČT 24.
Od minulej jari prekonal niekoľko druhov liečby. Zafungovala až imunoterapia, ktorú si spočiatku sám platil. Dnes už sa vracia k športu a vo svojich 64 rokoch pracuje ako právnik. Práve účinnejšia liečba je podľa pľúcnych lekárov aj onkológov veľkou nádejou pre pacientov.
Za posledný rok sú v imunoterapii hradené tri nové lieky. V Českej republike ochorie každý rok na rakovinu pľúc asi 7 000 ľudí. Z toho 5 500 umiera. V 90 percentách sú to aktívni alebo pasívni fajčiari. Ak je nádor odhalený v počiatočnom, prvom štádiu, má asi šesťdesiatpäť percent pacientov šancu, že sa dožije ďalších piatich rokov.
Ako má vyzerať skríning
Podľa ČT 24, lekári odhalili viac nádorov pľúc práve v čase pandémie. Narazili na ne pri liečbe koronavírusu. Hlavným cieľom skríningu je odhaliť možné problémy ešte skôr, ako ich začneme pociťovať.Na prevenciu by ich mali posielať primárne praktickí lekári. Ak sa človek rozhodne prehliadku pľúc podstúpiť, odošle ho praktický lekár najprv do pľúcnej ambulancie.
Tam prejde prehliadkou funkčnej kapacity pľúc a röntgenom. O podrobnom vyšetrení môže rozhodnúť rovno aj pľúcny lekár. Ako priblížila ČT 24, potom je na rade preventívne CT vyšetrenie. To by malo vykonávať najbližšie komplexné onkologické centrum v kraji. Práve počítačová tomografia totiž dokáže detailne zobraziť tkaniva pľúc.
Ak bude výsledok pozitívny alebo nejasný, prejde vyšetrovaný do ďalšej lekárskej starostlivosti. Aj ľudia s negatívnym výsledkom by mali byť na prevenciu pozývaní opakovane. A to hneď za rok a ešte raz po dvoch rokoch. Teraz prebieha akreditácia jednotlivých pracovísk, prvé vyšetrenia by sa potom mali v Česku spustiť od budúceho roka.