Alenka, si lekárka, ale súčasne aj novinárka. Ako vzniklo toto spojenie?
Už na základnej škole som mala blízky vzťah k poézii, bavili ma slohové práce a vedela som, že chcem byť učiteľkou alebo novinárkou. Keď som však videla učebnicu dejepisu či deskriptívnej geometrie mojej staršej sestry študujúcej na gymnáziu, vedela som, že tadeto cesta nevedie a prihlásila som sa na strednú zdravotnícku školu.
Aj počas tohto štúdia som vyhrávala súťaže v písaní básní a cítila som, že mojím cieľom nie je pracovať ako zdravotná sestra, aj keď si ich prácu veľmi vážim. Takže som pokračovala štúdiom na lekárskej fakulte a ďalej vyhrávala súťaže svojimi básňami... Po ukončení štúdia v roku 1981 sa mi napriek červenému diplomu nepodarilo získať miesto v nemocnici, preto som začala pracovať ako odborná asistentka na katedre farmakológie. Takže jeden z cieľov sa splnil – bola som učiteľkou, dokonca na vysokej škole.
Kedy si začala pracovať v novinách?
Už počas práce na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave som v rámci vedeckého výskumu začala publikovať svoje výsledky v domácich i zahraničných časopisoch a vyhľadávali ma aj novinári z časopisov pre laickú verejnosť a robili so mnou rozhovory z oblasti, ktorej som sa venovala – o hormonálnej antikoncepcii a kardiovaskulárnych ochoreniach.
Hoci ma práca vysokoškolského pedagóga veľmi bavila, po absolvovaní atestácie z vnútorného lekárstva a obhájení vedeckej hodnosti som sa náhodou dostala k Zdravotníckym novinám, ktoré sa v tom čase oddelili od československej verzie a v nich som našla inzerát, že hľadajú odborného redaktora pre prílohu Lekárske listy. Neváhala som ani chvíľu a po 15 rokoch práce na fakulte som vyhrala konkurz na túto pozíciu. Kombinácia lekára-internistu s vedeckou hodnosťou z farmakológie a s publikačnými skúsenosťami bola pre túto prácu ideálna.
Čím je práca medicínskeho novinára zaujímavá?
Práca medicínskeho novinára je špecifická tým, že mi dala možnosť každodenne získavať prehľad o najnovších trendoch v diagnostike a liečbe ochorení, pričom ide o všetky odbory medicíny. Mala som určitú voľnosť v tom, aké témy do jednotlivých vydaní Lekárskych listov pripravím a ktorých autorov – špecialistov oslovím. Tým, že som 15 rokov pôsobila ako pedagóg na medicíne, mnohí autori článkov sú moji bývalí študenti, teraz už docenti či profesori po celom Slovensku, respektíve klienti v rámci spolupráce s farmaceutickými spoločnosťami.
Čo je náplňou Kompendií medicíny?
Lekári sa musia celý život vzdelávať a jednou z foriem sú odborné kongresy doma i v zahraničí. Účasťou na týchto podujatiach som zabezpečovala podrobné informácie pre širokú lekársku obec, napríklad aj pre tých, ktorí sa týchto významných stretnutí nemôžu zúčastniť. Čerpajú z nich najnovšie informácie, citujú nás v svojich atestačných či habilitačných prácach. Prínos Lekárskych listov a kompendií v pregraduálnej i postgraduálnej edukácii lekárov ocenil vyznamenaním aj dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Nechýba ti ako lekárke reálna prax, kontakt s pacientmi?
Prácu v nemocnici som absolvovala počas stáží ako študentka medicíny. Ale práca novinárky mi je bližšia, je spojená so spoznávaním mnohých veľmi cenných odborníkov, mohla som v nej uplatniť talent pre spracovanie informácií, je spojená s fotením, cestovaním... A to, že som lekárka, využívam aj poskytovaním odborných konzultácií a pomoci v rámci zdravotných problémov svojim kolegom a ich rodinným príslušníkom, ale napríklad aj tým, že som za posledných 15 rokov v Bratislave resuscitáciou zachránila dvoch ľudí, ktorým v priestoroch kaviarne či reštaurácie náhle zlyhalo srdce. Takže som „len“ novinárka, ale zachraňujem životy...