Koľko členov má Slovenská angiologická spoločnosť (S.A.S.)?
S.A.S. má aktuálne 268 členov, medzi ktorými sú nielen angiológovia, ale aj internisti, cievni chirurgovia, chirurgovia, rádiológovia, dermatológovia, fyziatri a ďalší odborníci so záujmom o vaskulárnu medicínu. Atestovaných angiológov je na Slovensku 98.
Riadiacou zložkou S.A.S. je výbor, ktorý má deväť členov. Dozorná rada má troch členov. Výbor a dozorná rada sú volení na obdobie štyroch rokov, pričom voľby prebehli začiatkom roka 2025. S.A.S. má lymfologickú sekciu a sekciu intervenčnej angiológie.
Aké sú hlavné tohtoročné aktivity vašej odbornej spoločnosti?
Cieľom S.A.S. je vytvárať podmienky pre rozvoj odboru angiológia, zvyšovať odborné znalosti jej členov, zaisťovať vzdelávacie programy, ako aj podporovať vedecko-výskumnú činnosť v odbore. Hlavnými aktivitami sú organizácia a odborná garancia odborných angiologických podujatí.
Našou prioritnou aktivitou v roku 2025 bolo usporiadanie XXXIII. Slovenského angiologického kongresu na Táloch v Nízkych Tatrách. Dlhoročne veľmi úzko spolupracujeme s českou angiologickou spoločnosťou pri príprave rôznych odborných podujatí, tradične je to česko-slovenské angiologické sympózium s postgraduálnou tématikou.
Angiológia je odbor, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup, permanentné vzdelávanie, neustálu zvedavosť a nezabúda na ľudský rozmer našej práce.
Našou snahou je zviditeľňovať vaskulárnu medicínu, a preto sa zúčastňujeme kongresov aj iných odborných spoločností. S.A.S. je organizačnou zložkou Slovenskej lekárskej spoločnosti a je členom Európskej spoločnosti vaskulárnej medicíny (ESVM), ktorá je európskou medzinárodnou odbornou spoločnosťou združujúcou národné angiologické spoločnosti, ale aj členom iných európskych a medzinárodných angiologických únií a fór, vrátane angiologickej divízie Európskej únie medicínskych špecializácií (UEMS).
Aké sú u nás najnovšie trendy v angiológii z pohľadu diagnóz a diagnostických a liečebných postupov?
Angiológia patrí medzi odbory, kde sa dynamika vývoja odráža priamo v každodennej praxi. Starnúca populácia, nárast civilizačných ochorení, polymorbídnych pacientov a technologický pokrok prinášajú nové výzvy, ale aj riešenia. Angiológia dnes stojí na niekoľkých pilieroch, vychádza však z internej medicíny.
Základom zostáva dôkladné klinické vyšetrenie pacienta, precízna neinvazívna diagnostika vrátane ultrasonografie a personalizovaná farmakoterapia. V prípade potreby a v závislosti od anatomických pomerov, typu postihnutia ciev i preferencie pacienta pristupuje k minimálne invazívnym endovaskulárnym intervenciám, ktoré pacientovi prinášajú vyššiu bezpečnosť, kratšiu hospitalizáciu a rýchlejší návrat do bežného života v porovnaní s klasickým chirurgickým postupom.
Vo väčšine angiologických ambulancií dominujú choroby žíl, chronická žilová choroba dolných končatín, hlboká alebo povrchová žilová trombóza a choroby periférnych tepien. Chronická žilová choroba dolných končatín predstavuje progresívnu chorobu s vysokou prevalenciou, ktorá významne znižuje kvalitu života pacientov už v skorých štádiách. Jej výskyt stúpa najmä v súvislosti so starnutím populácie, narastajúcou obezitou a sedavým spôsobom života.
Angiológia však pokrýva oveľa širšie spektrum chorôb - sú to nielen choroby žíl, periférnych tepien a aorty, ale aj lymfatického systému a mikrocirkulácie. Venujeme sa aj diferenciálnej diagnostike bolestí a opuchov končatín, poradenstvu v prevencii cievnych ochorení, artério-venóznym malformáciám, vaskulárnym kompresívnym syndrómom, vaskulitídam a iným chorobám.
Univerzitné nemocnice, ústavy srdcových a cievnych chorôb, vaskulárne centrá dnes poskytujú široké spektrum neinvazívnych a invazívnych diagnostických metód, endovaskulárnych možností liečby periférneho artériového ochorenia (tepny dolných končatín, karotídy a iné tepny) až po riešenie chorôb aorty, napr. aneuryziem brušnej a hrudnej aorty.
V prípade potreby sa využívajú aj hybridné výkony (kombinácia endovaskulárnych a chirurgických postupov). V intervenčnej liečbe chronickej žilovej choroby dolných končatín sa do popredia dostávajú endovenózne postupy pre ich menšiu invazivitu, vysokú efektivitu a rýchlejšiu rekonvalescenciu v porovnaní s chirurgickou liečbou. Endovenózne ablačné techniky (laser, rádiofrekvencia) sa stali štandardom.
Dynamicky pribúdajú aj netermálne metódy, napríklad mechanochemická ablácia, pričom kľúčový je správny výber metódy pre konkrétneho pacienta. Spolupráca angiológov s intervenčnými angiológmi, rádiologmi a cievnymi chirurgami je preto nevyhnutná a veľmi úzka. Na tohtoročnom XXXIII. Slovenskom angiologickom kongrese boli prezentované kľúčové témy týkajúce sa prevencie, diagnostiky a rôznych modalít liečby vaskulárnych ochorení – periférnych tepien vrátane aorty, žíl a lymfatického systému.
Zamerali sme sa na nové terapeutické možnosti angiológov v liečbe aterotrombózy, dyslipidémií, diabezity vrátane možnosti zefektívnenia manažmentu syndrómu diabetickej nohy v spolupráci s diabetológmi a ďalšími špecialistami. Odozneli aj menej časté ale klinicky dôležité témy ako vaskulárne kompresívne syndrómy, problematika venózneho tromboembolizmu v gravidite a mnohé ďalšie témy. Predstavili sme aj možnosť vstupu umelej inteligencie do vaskulárnej medicíny.
Nedostatok lekárov je rôznorodý aj v závislosti od jednotlivých odborností, ako je to u angiológov a ako to riešite?
Nedostatok lekárov sa netýka len všeobecnej medicíny, ale aj špecializovaných odborov. Počet angiológov postupne narastá, napriek tomu je počet našich špecialistov obmedzený a koncentruje sa najmä do väčších miest či univerzitných pracovísk, vaskulárnych centier. To vedie v niektorých regiónoch k nerovnomernej dostupnosti starostlivosti.
Slovenská angiologická spoločnosť sa v spolupráci s univerzitami snaží zvyšovať atraktivitu odboru – jednak odbornými podujatiami, možnosťou voľby angiológie ako povinne voliteľného predmetu počas štúdia medicíny, popularizáciou angiológie/vaskulárnej medicíny medzi medikmi, mladými lekármi po absolvovaní spoločného internistického kmeňa.
Priestor dávame mladým kolegom s prezentáciou kazuistík a originálnych prác na angiologickom kongrese pravidelne. Organizujeme postgraduálny formát školy mladých angiológov a cievnych chirurgov s cieľom prehĺbiť si vedomosti a získať nové znalosti v odbore, ale naučiť sa aj prezentovať a publikovať výsledky vlastnej práce.
Veľký dôraz kladieme na multidisciplinárnu spoluprácu aj s praktickými lekármi a inými špecialistami, napríklad internistami, kardiológmi, diabetológmi, chirurgami a cievnymi chirurgami, čím možno čiastočne pokryť narastajúci počet vaskulárnych pacientov aj v regiónoch s menším zastúpením angiológov. Snažíme sa posilniť komunikáciu a spoluprácu medzi ambulantnými angiológmi a vaskulárnymi centrami, aby každý pacient dostal kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Ako celkovo hodnotíte situáciu v našom zdravotníctve? Čo by mu najviac pomohlo?
Situácia v našom zdravotníctve nie je jednoduchá. Dlhodobo zápasíme s nedostatkom zdravotníckeho personálu, vysokou administratívnou záťažou a infraštruktúrou – od poddimenzovaných kapacít až po rezervy v komunikácii. Napriek tomu máme kvalitných odborníkov a množstvo pracovísk, ktoré dosahujú európsku úroveň. Ukazuje sa, že ak sa vytvoria vhodné podmienky, výsledky dokážeme mať porovnateľné so zahraničím. Dôležité je udržať odborníkov na Slovensku, posilniť systém a zamerať sa na pacienta.
