Práve miniinvazívna chirurgia bola jedným z dôvodov, prečo ste sa začali venovať aj detskej urológii. Ale o vašej ceste za detským pacientom rozhodla aj náhoda.
Skôr by som to pomenoval zhoda okolností. Vždy ma bavili nové technológie, inovácie, venoval som sa miniinvazívnej chirurgii, pretože som v tom videl zásadný benefit pre pacienta. Potom v roku 2013 som v Kalifornii navštívil rodinného priateľa profesora Tanagha (Emil A. Tanagho, M.D. – pozn. red.), ktorý je svetovou autoritou urológie. Chcel som sa mu pochváliť, čo všetko viem odoperovať, ale keď som sa ho spýtal, čomu by mi odporúčal venovať sa ďalej, tak jednoznačne povedal, že detskej urológii. Urológia je ako odbor jedinečný tým, že veľmi rýchlo a efektívne vie inkorporovať nové technológie. Pri tej detskej však ide vývoj opatrnejšie. A práve to stretnutie bolo asi také kľúčové, začal som nad tým veľa rozmýšľať.
A o dva roky nato ste už začali práve v Národnom ústave detských chorôb, vtedy v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, na Klinike pediatrickej urológie zavádzať miniinvazívne a laparoskopické operácie, ktoré sa dovtedy u detí na Slovensku nevykonávali vôbec.
Áno, rozbehli sme laparoskopické pyeloplastiky, heminefrektómie či reimplantácie močovodu, tie sa už stali u nás bežným štandardom a Klinika pediatrickej urológie NÚDCH je dnes v mnohých aspektoch lídrom v širšom medzinárodnom okolí.
Úspechom vášho tímu bola aj laparoskopická heminefrektómia, ktorú ste urobili najmenšiemu dieťaťu – vážilo len 740...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.