O skúsenostiach s očkovaním proti covidu hovorí MUDr. Katarína Dostálová, ktorá pôsobí na pneumoftizeologickej ambulancii v Bratislave.
Ako zmenila pandémia fungovanie vašej ambulancie?
Stúpla infekčná rizikovosť, ktorú sme mali doteraz. Chodili sme do práce s vedomím, že naše riziko infikovať sa je vyššie než u ľudí, ktorí sú doma v lockdowne zatvorení. Bol aj strach o rodičov, čo keď ich infikujem.
Ďalšia vec je, že na ambulanciu veľmi stúpol tlak. Zrazu bol ešte väčší záujem o pľúcne vyšetrenia. Išlo o veľké množstvo telemedicíny u akútnych pozitívnych pacientov. Pacienti, ktorí dostali Covid-19 a mali nejaké preexistujúce pľúcne ochorenie, mali väčšiu dôveru k špecialistovi, než keby to riešili so všeobecným lekárom.
Kvantum bolo postcovidových pacientov, s ktorými sme sa učili robiť. Mali sme vedomosti o podobných situáciách z iných vírusových zápalov pľúc. Ja som zažila ešte v Ružinove v 2009 epidémiu H1N1. Bolo to síce menšie množstvo pacientov, ale takisto tam boli ľudia, ktorí ešte mesiace potom mali problémy. Museli sme sa na dennej báze aj doma dovzdelávať. Rôzne odborné časopisy ako The New England Journal of Medicine uvoľnili covidový obsah, ktorý bol doteraz vždy platený, aby sa lekári mohli vzdelávať.
Zachytila som, že pacienti s pľúcnymi chorobami boli chránení pred SARS-CoV-2, že pre poškodenie pľúc mali nižšiu šancu sa infikovať, resp. mali nižšiu vírusovú nálož. Mali ste podobné skúsenosti?
Stretli sme sa s tým, keď dostali Covid-19 napríklad astmatici s určitým typom zápalu, ktorý u nich prebieha, že ten typ zápalu má mierny protektívny efekt.
Veľmi sme sa o nich báli a u nich covid prebehol relatívne mierne. Ale mali sme aj diagnózy hlavne v kombinácii s nejakým srdcovým alebo obličkovým ochorením, kde ten priebeh bol, naopak, veľmi ťažký. Takisto aj pacienti, ktorí mali chronické pľúcne ochorenie v kombinácii s nadváhou, mali veľmi ťažký priebeh. Genetické predispozície však určite zohrávali rolu, lebo sa stalo, že ľahký priebeh mal človek, kde by som nestavila ani euro, že práve on bude mať ľahký priebeh, a mal.
Keď bola dominantná britská mutácia, povedala som mojej sestričke, že som v živote nevidela toľko ľudí za jeden mesiac, ktorí mali zápal pľúc alebo už vstrebávajúci sa zápal pľúc v nejakej fáze. Zrazu to boli najčastejšie diagnózy. Pritom išlo aj o mladého človeka, ktorý sa dovtedy na nič neliečil. Mali sme aj mladých ľudí, ktorí išli na Oravu za rodičmi. Tam ochoreli, boli prvýkrát vo svojom živote hospitalizovaní a my sme sa potom o nich ešte minimálne pol roka starali. Bol to pre mňa šok, čo Covid-19 dokáže.
Vy ste prekonali Covid-19?
Áno, vo februári. Doma sme dvaja lekári. Tak realisticky sme to zobrali, že pravdepodobne to nedostaneme v robote, kde obaja zodpovedne nosíme respirátor, ale že deti to dovlečú. Tak aj bolo. Ja som mala našťastie mierny priebeh bez teplôt, manžel bol asymptomaticky PCR pozitívny. Takže neľutovali sme tri dávky vakcíny. Zaočkované máme aj deti a aj u nich bol priebeh veľmi mierny.
Vnímate, že sa zmenilo správanie pacientov?
U mnohých pacientov sa vykryštalizoval ich postoj. Tí, ktorí nám dovtedy verili, konzultovali s nami napríklad očkovanie, tak aj naďalej sa zaujímali o naše názory, odporúčania. Ale veľa ľudí bolo a priori nepríjemných. To sú tí, čo sú teraz odborníci na vojnu na Ukrajine.
Zostáva vám 81% na dočítanie.