Opakovane sa hovorí o dofinancovaní, v marci minister financií ohlásil pre sektor 365 miliónov, napriek tomu sme svedkami náročných rokovaní medzi poskytovateľmi a poisťovňami.
Aj o stabilite v zdravotníctve hovorí Ing. Michal Štofko, PhD., riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní SR.
Po prvých opatreniach v súvislosti s pandémiou sa spomínala potreba dofinancovať sektor cca 600 miliónmi eur. Táto suma rátala s opatrením, že sa nebudú platiť odvody. K tomu však nedošlo a následne odhady hovorili o 300 až 350 miliónoch eur potrebných na dofinancovanie sektora. O akej potrebe dofinancovania sa aktuálne rozprávame?
Každoročne metodika výpočtu platby za poistenca štátu smeruje k tomu, aby výdavky na zdravotnú starostlivosť a príjmy do zdravotného poistenia boli vyrovnané. Na očakávanú skutočnosť výdavkov sa musíme vždy pozerať v určitých časových intervaloch. Závisí to od prognóz ministerstva financií o daňových odvodoch.
Zhruba v rovnakom čase sa pripravujú aj prognózy výdavkov zdravotných poisťovní, ktoré sa síce robia na mesačnej báze, ale zaujíma nás prekrytie v čase, kedy vyjdú prognózy. V septembri, v októbri sa väčšinou dostávame k finálnym číslam a vieme odhadnúť, aké budú reálne výdavky do konca roka v rámci zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť. A v tom čase vydáva ministerstvo financií aj svoju prognózu daňových príjmov.
Vtedy sa vieme pozrieť, koľko zdravotné poisťovne dostanú v rámci odvodov ekonomicky aktívneho obyvateľstva, samozrejme, tie sú potom prerozdeľované podľa prerozdeľovacieho mechanizmu medzi jednotlivé zdravotné poisťovne.
Spomínali ste, že výdavky a príjmy majú byť vyrovnané. Čo v prípade, ak vznikne rozdiel?
Na rozdiel medzi príjmami od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a výdavkami sa pozeráme ako na rezíduum. V prípade, že suma v rozpočte, ktorá bola definovaná na platbu za poistencov štátu, je nedostatočná, nepokrýva výdavky vrátane tohto rezídua,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.