V rozhovore sa tiež dočítate:
- či by medici mali kvôli dištančnému vzdelávaniu počas pandémie opakovať ročník
- prečo stále nie je hotová séroepidemiologická štúdia a či by nám pomohla zvládnuť lepšie tretiu vlnu
- ako ovplyvnila pandémia duševné zdravie ľudí a osobitne zdravotníkov
Prečo je dôležitá epidemiológia?
Epidemiológia je vedný odbor, ktorý sleduje rozloženie jednotlivých ochorení, zdravotných stavov alebo determinantov, ktoré súvisia so zdravím, v populácii. Pomocou sledovania výskytu jednotlivých ochorení alebo ich determinantov, ktoré ich ovplyvňujú, vieme zmapovať zdravotný stav populácie. Vieme povedať, ktoré populačné skupiny majú vyšší výskyt určitých ochorení, ktoré sú vo vyššom riziku. To vieme využiť potom na efektívne cielenie preventívnych intervencií. Ale epidemiológia nie je len deskriptívna časť, ktorá opisuje stav zdravia populácie, ale taktiež sleduje vzťah medzi ochorením, ktoré sledujeme, a rôznymi faktormi, ktoré ho ovplyvňujú. Pomocou výskumov v epidemiológii vieme dokázať určité asociácie, súvislosti medzi podmieňujúcimi faktormi a ochorením, či už jeho vznikom, progresiou alebo dosahom na zdravotný stav. Takisto vieme overiť účinnosť rôznych intervenčných, či už diagnostických alebo terapeutických postupov. Epidemiológia sa dlhodobo vníma ako vedný odbor, ktorý je dôležitý pre prevenciu, ale je dôležitý v celej oblasti zdravia verejnosti, aj v diagnostike, v liečbe a tiež v sledovaní kvality života u ľudí s chronickým ochorením alebo postihnutím po úraze.
Zmenila pandémia vnímanie, pohľad ľudí na epidemiológiu?
Áno, do začiatku pandémie bežný človek zrejme ani nevedel, že existuje epidemiológia, epidemiológovia, resp. ak aj už to slovo zachytil, väčšinou nemal predstavu, čo to zahŕňa.
V tomto zmysle je pandémia zviditeľnením tohto vedného odboru a odborníkov, ktorí sa mu venujú. I keď stále si uvedomujem, že epidemiológiu často ľudia vnímajú ako vedný odbor, ktorý sa venuje infekčným ochoreniam. Ale to už dávno neplatí. Epidemiológia sa venuje všetkým chorobám, všetkým zdravotným stavom, všetkým determinantom, ktoré ovplyvňujú zdravie. V súčasnosti je epidemiológia skôr o používaní metód jednak na sledovanie zdravotného stavu populácie a jednak na zisťovanie, čo daný zdravotný stav ovplyvňuje.
Výskum a interpretácia výsledkov má určité pravidlá. Počas pandémie sme boli však svedkami, že aj z radov vedcov, lekárov sa objavili niektorí, ktorí si napríklad výsledky štúdií interpretovali podľa svojich potrieb, ideálov. Majú možnosť toto ovplyvniť alebo zmeniť aj vedci, lekári?
Určite áno. V intenciách toho, čo hovoríte, je mojou veľkou snahou aktualizovať náplň výučby epidemiológie na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Bola by som rada, aby absolventi lekárskej fakulty natoľko dobre ovládali epidemiologické metódy, aby si vedeli kriticky prečítať akúkoľvek vedeckú štúdiu, aby vedeli zhodnotiť, aké metódy tam boli použité, akým spôsobom sa autori dopracovali k výsledkom, čo tie výsledky hovoria, ako ich korektne interpretujeme, aké sú limitácie štúdie. Je dôležité správne vedieť, správne čítať výstupy výskumu. Chápem, že to laik nevie posúdiť, ale zaráža ma, že ani mnohí odborníci to často nevedia správne posúdiť a mnohí odborníci dokážu, či už vedome, alebo nevedome, výstupy výskumu prekrúcať tak, ako sa im hodí, ako sa to hodí ich presvedčeniu. A to je neprípustné vo vedeckej komunite.
Vy ste sa aj aktívne podieľali na riešení pandémie. Čomu ste sa venovali?
Učím na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, ale mám úväzok aj na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Počas prvej vlny pandémie naša fakulta bola zavretá, tak som išla hneď po zachytení prvého COVID-19 prípadu na Slovensku na regionálny úrad a už som tam ostala do júna, kým sa situácia upokojila a radikálne zlepšila. Počas prvej vlny som robila terénnu epidemiológiu.
Telefonovala som ľuďom, ktorí boli po...
Zostáva vám 85% na dočítanie.