Na Slovensku dnes sledujeme rastúci počet bankrotov a zánikov podnikateľských subjektov. Ak krachujú firmy a živnostníci, klesá počet ľudí, ktorí odvádzajú poistné, a tým sa priamo znižuje objem zdrojov v systéme verejného zdravotného poistenia. Ide teda o tému, ktorá má veľmi konkrétne a citeľné dôsledky aj pre verejné služby, vrátane zdravotníctva.
Podľa údajov za január tohto roka vzrástol počet bankrotov oproti rovnakému obdobiu minulého roka o viac než 27 %. Analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zároveň ukazujú, že firmy v úpadku po sebe nezanechávajú len prázdne kancelárie, ale aj výrazné dlhy voči štátu. Ich záväzky presiahli 5,86 milióna eur. Najväčšia časť smeruje na daňové nedoplatky, no dlhy voči Sociálnej poisťovni presahujú jeden milión eur a voči zdravotným poisťovniam ďalšie stovky tisíc eur.
Výpadok príjmov aj reálne pohľadávky
Z pohľadu zdravotnej poisťovne to znamená nielen výpadok budúcich príjmov, ale aj reálne pohľadávky, ktoré sa v mnohých prípadoch nikdy nepodarí vymôcť. A treba zdôrazniť, že nejde len o malé, formálne existujúce firmy bez zamestnancov. Štruktúra januárových bankrotov ukazuje, že do úpadku sa dostali aj podniky so zamestnanosťou od 10 do 99 ľudí. Každý takýto krach znamená nielen menej odvedeného poistného, ale aj nárast neistoty pre zamestnancov, ktorí sa môžu zo dňa na deň ocitnúť bez príjmu.
Ešte výraznejší obraz prinášajú dáta o živnostníkoch. Podľa portálu Finstat.sk vlani zaniklo na Slovensku vyše 66 600 živností, čo je najviac v novodobej histórii. Aj po očistení o jednorazové faktory ide o najvyšší počet zaniknutých podnikateľských subjektov za posledných šesť rokov. Vzniklo pritom len približne 42 000 nových živností. Výrazný úbytok nastal najmä v marci, ešte pred zavedením novej dane z finančných transakcií, ktorú podnikatelia vnímali ako ďalšiu záťaž v už tak komplikovanom prostredí.
Rastúci tlak
Pre systém verejného zdravotného poistenia je to varovný signál. Zdravotníctvo je financované najmä z odvodov ekonomicky aktívnych ľudí. Ak ich ubúda, alebo ak rastie počet tých, ktorí poistné neplatia, systém sa dostáva pod rastúci tlak. Súčasne pritom starneme, rastie počet pacientov a zvyšujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť. Tento rozpor nie je dlhodobo udržateľný.
Diskusia o podnikateľskom prostredí by preto nemala zostať len debatou o daniach a reguláciách. Je to aj diskusia o tom, z čoho budeme financovať zdravotnú starostlivosť o niekoľko rokov. Každá zaniknutá firma, každý živnostník, ktorý ukončí činnosť, znamená menej zdrojov pre nemocnice, ambulancie aj zdravotnícky personál.
Ak chceme mať funkčné zdravotníctvo, musíme mať aj funkčnú ekonomiku a stabilné podnikateľské prostredie. Zdravotníctvo totiž nežije vo vákuu. Je priamo závislé od toho, koľko ľudí pracuje, podniká a poctivo odvádza poistné. A čím skôr si túto súvislosť priznáme, tým väčšiu šancu máme systém stabilizovať skôr, než sa dostane do ešte hlbšej krízy.
Ing. Jozef Koma, PhD.,
riaditeľ sekcie zdravotného poistenia Union
