S veľkým oneskorením sme sa všetci dozvedeli, aký návrh rozpočtu plánuje vláda schváliť na budúci rok 2023.
Bežným štandardom bolo, že o pripravovanom rozpočte na nadchádzajúci rok sa začínalo rokovať v lete, aby bol priestor na diskusiu a jeho korekcie, na zohľadnenie potrieb všetkých subjektov v sektore.
Kľúčové bolo pritom vždy zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a liečby pre pacientov, o ktorých sa starajú zdravotníci.
A tých treba zaplatiť, a nie podplácať, dohnať ich k zadlžovaniu, k exekúciám a zdravotníctvo ku kolapsu.
Súvislosť
Je preukázané, že medzi výškou výdavkov na zdravotníctvo a očakávanou dĺžkou života je priama súvislosť.
Čím viac štát investuje do zdravia svojich občanov, tým dlhšie a kvalitnejšie jeho občania žijú. Samozrejme, pod podmienkou, že štát má zavedený prístup nákladovej efektívnosti.
Na Slovensku máme zo strany ministerstva zdravotníctva od roku 2011 používané hodnotenie nákladovej efektívnosti a to iba na lieky a zdravotnícke pomôcky.
Preto bolo pre nás zistenie, že dostupnosť inovatívnej liečby sa odkladá v dôsledku očakávaného negatívneho makroekonomického vývoja, veľmi silným odkazom.
Všetky pacientske organizácie sa spoločne podieľali na príprave novely zákona o úhrade liekov.
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) aktívne pripomienkovala všetky predkladané zákony tak, aby slovenskí pacienti mohli byť liečení podľa európskych postupov a aby mali na liečbu svojich chorôb postupne zdostupňované lieky, ktoré sú vo väčšine štátov (vrátane Maďarska či Rumunska) už bežným štandardom.
Jasná správa
Súčasťou schválenej novely v Národnej rade bola aj analýza dosahu, ktorá vyčíslila dosah na rok 2023 vo výške takmer 60 miliónov eur.
Vnímali sme, že je to málo, avšak rozumeli sme tomu, že ministerstvo financií nebude akceptovať vyššiu sumu.
Preto sme so znepokojením čítali návrh rozpočtu, ktorý už hovorí o nulovom raste nákladov na lieky.
A v čase, keď väčšina okolitých štátov uhrádza moderné zdravotnícke pomôcky, Slovensko hovorí, že na rok 2023 o 2 % znižuje náklady na zdravotnícke pomôcky oproti roku 2022.
Správa je pre nás teda jasná. Do pacientov na Slovensku sa neinvestuje. Pre štát sú iba nákladom – a čím nižším, tým lepšie.
Situácia v Česku
Pritom hneď náš sused, Česká republika, ukazuje, že aj napriek nie veľmi dobrým makroekonomickým očakávaniam na rok 2023 bude do svojich občanov či pacientov investovať v oblasti zdravotníctva viac ako v roku 2022.
V roku 2022 platili v Českej republike za poistencov štátu v priemere 1 767 Kč (71,87 eura) a na rok 2023 sa plánuje s platbou vo výške 1 878 Kč (76,38 eura).
Nespočetne veľakrát rezonovala na verejnosti požiadavka nás pacientov, organizácií v zdravotníctve, aby štát zvýšil platby za svojich poistencov zo súčasného minima na úroveň okolitých štátov, pretože tých je väčšina, už takmer tri milióny.
V Čechách za rovnaký počet poistencov ide do zdravotníctva o miliardu eur viac, čo sa odráža aj na kvalite, dostupnosti starostlivosti, spokojnosti pacientov a zdravotníkov.
Minister zdravotníctva nakoniec návrh na vláde podporil. Zrejme si povedal: „Je lepšie mať prísľub, ako nemať ani to.“
Poistenci štátu
Skúsenosti mnohých z nás však hovoria niečo iné. Počas vrcholiacej pandémie AOPP poukazovala na odloženú zdravotnú starostlivosť a žiadali sme o riešenie situácie, o prijatie opatrení, ktoré by boli garanciou zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Jedno z prvých opatrení, ktoré ministerstvo financií prijalo v závere minulého roka, bolo zníženie rozpočtu pre zdravotníctvo v dôsledku odloženej zdravotnej starostlivosti.
Keď by to bolo potrebné, tak sa tie peniaze mali do rozpočtu vrátiť. Aj sa vrátili, ale akou formou?
Poistenci štátu sa začali deliť na štátnych a neštátnych a peniaze sa naliali iba do štátnej zdravotnej poisťovne, bolo to vyše 350 miliónov eur.
K 30. 9. 2022 má VšZP stratu 200 miliónov, v strate sú aj súkromné poisťovne, ktorým sa nepridalo.
Poskytovatelia budú zbytočne trieskať na dvere zdravotných poisťovní a žiadať o zvýšenie platieb pre nárast cien energií, infláciu, keď ich kasy sú poloprázdne.
Všetko závisí od milosti, prípadne nemilosti ministra financií, čo zdravotníctvu neprispieva ani k finančnej, ani k personálnej stabilite.
Najviac na to doplácajú pacienti, a to nielen finančne, ale najmä zdravím a životom.
Výnimkové lieky
Po pandémii bola úmrtnosť na Slovensku vyššia ako po druhej svetovej vojne.
Ľudia zomierali na kardiovaskulárne, onkologické ochorenia a až tretí v poradí bol covid.
Zamedzeniu úmrtnosti mali pomôcť aj zmeny v liekovej politike, zlepšenie dostupnosti inovatívnej liečby, čo si rovnako vyžaduje na budúci rok zvýšenie finančných zdrojov minimálne vo výške 60 miliónov eur.
V navrhovanom rozpočte sa však ráta s tým, že sa ušetrí na výnimkových liekoch – 57,7 milióna eur.
Odpovedí poisťovní typu „váš liek nie je kategorizovaný, a preto vám ho neuhradíme aj napriek opakovanej žiadosti“ bude pribúdať.
Avšak bez finančného krytia nebude pribúdať ani zmlúv na kategorizáciu inovatívnych liekov, ktoré musia odobriť zdravotné poisťovne po doručení z ministerstva zdravotníctva.
Pasívna eutanázia
Už v súčasnosti evidujeme aj výpadky zdravotníckych a kompenzačných pomôcok, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní zdravotného znevýhodnenia.
Výrobcom a dodávateľom rovnako rastú náklady, ktoré nie sú vykryté, a mnohí výrobcovia zvažujú, že odídu.
Takže nám ostanú lacné a nekvalitné pomôcky, ktoré bude možné z rozpočtu zaplatiť.
Nedá sa to nazvať ináč ako pasívna eutanázia alebo zbavovanie sa ľudí, ktorí sú pre štát príťažou.
Môžeme sa snažiť neochorieť? Mnohým z nás sa to nepodarí, lebo už sme pacientmi. Pri nedostatku lekárov, sestier, zdravotníkov, zatváraní ambulancií, odkladaní prevencií a operácií, zastaralej liečbe, morálnom rozvrate v zdravotníctve, ktorý spôsobil boj o každé euro, sa rozrastú rady pacientov odkázaných na milosť a nemilosť ministra financií a politických rozhodnutí.
Preto návrh rozpočtu považujeme nie za úder pod pás nás pacientov, zdravotníctvu, ale je to rovno nôž do chrbta pre občanov a naše zdravotníctvo.
PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov