Stanovisko, ktoré Etická komisia ministerstva zdravotníctva prijala hlasovaním tesne pred minuloročnými Vianocami, v skutočnosti vznikalo dlhší čas. Už od prvých správ o reálnej možnosti očkovania voči zákernému pôvodcovi pandémie, akú si v súčasnosti žijúce ľudstvo už ‘naživo‘ nepamätá, boli etické otázky „očkovania proti Covid-19“ súčasťou etického uvažovania, aj mnohorakej expertnej a konzultačnej práce komisie.
Jednou z najpálčivejších včasných tém „etiky očkovania“ bol problém, ako eticky prijateľne určiť osoby, ktorým sa spočiatku nedostatkové, potenciálne život zachraňujúce vakcíny mali podať najskôr. Komplexné stanovisko, ktoré komisia v danom čase pripravila, napokon nebolo zverejnené. Dôvodom bola, paradoxne, jeho náhle vzniknutá neaktuálnosť! Vyplývala z toho, že samotná „pandemická situácia“, reálna dostupnosť vakcín, rozličné úradné opatrenia, znenia vyhlášok a ich interpretácia, dosiahnuté pokroky v liečb...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.