Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť (CZS) slovenských poistencov v EÚ v roku 2024 dosiahli 74 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 19 % (+12 miliónov eur). Počet poistencov, ktorí využili zdravotnú starostlivosť v zahraničí, zostal relatívne stabilný, no výrazne narástli priemerné jednotkové náklady na jedného poistenca – o viac ako 22 %.
V analýze Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sú niektoré údaje špecificky porovnávané voči takzvanému Výberu, ktorý zahŕňa päť krajín: Rakúsko, Českú republiku, Nemecko, Maďarsko a Poľsko. Tento Výber predstavuje približne 85 % nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť poistencov Slovenskej republiky (SK) v EÚ a zároveň približne 90 % nákladov na CZS poistencov Výberu, ktorá im bola poskytnutá v SK.
V priebehu rokov 2017 až 2024 slovenskí poistenci najviac čerpali CZS v Rakúsku, kde počet prípadov dosahoval ročne okolo 146 000 až 166 000. Na druhom mieste je Česká republika s približne 63 000 až 70 000 ročne. Trend rastu je viditeľný aj v Nemecku, kde počet poistencov stúpol zo zhruba 2 000 v roku 2017 na viac než 40 000 v roku 2024. Slovenskí poistenci využívali cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v Maďarsku približne od 18 254 do 20 000 prípadov ročne, čo predstavuje nižší záujem v porovnaní s najfrekventovanejšími krajinami. Poľsko má najnižšie čísla čerpania CZS, ktoré sa pohybujú len medzi 1 431 a 2 434 poistencami za sledované obdobie.
Na strane občanov krajín EÚ, ktorí čerpali CZS v Slovenskej republike, dominuje Česká republika s početnosťou medzi 37 až 57-tisíc poistencov ročne. Rakúsko je druhou najväčšou skupinou, kde počet využívajúcich služieb stúpol z 7 653 na 14 304 v rokoch 2018 až 2024. Maďarsko a Nemecko majú podobnú mieru využitia, pohybujúcu sa od 7 000 do 10 000 poistencov, zatiaľ čo Poľsko má najmenší podiel s poklesom z takmer 4 000 na len 329 poistencov.
Viac do zahraničia ako k nám
Náklady na CZS slovenských poistencov v krajinách Výberu dosiahli 63,6 milióna eur v roku 2024 a v post-kovidovom období vykazujú rastúci trend: medziročný nárast dosiahol 18 % a demonštruje zvýšenie dynamiky oproti roku 2023, keď medziročný nárast nákladov na CZS poistencov SK v krajinách Výberu dosiahol 12 %.
Bilancia nákladov na CZS z pohľadu Slovenskej republiky voči krajinám Výberu je relatívne stabilná, pohybuje sa približne na úrovni -3 milióny eur už druhý rok po sebe. To znamená, že slovenské zdravotné poisťovne vyplatili zahraničným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti viac, než koľko dostala Slovenská republika za zahraničných poistencov čerpajúcich CZS v Slovenskej republike.
Pred pandémiou Covid-19 však bola bilancia pozitívna, čo znamená, že Slovenská republika získavala viac finančných prostriedkov z CZS, než do nej vkladala – napríklad v roku 2017 dosahovala aktívne saldo približne +4 miióny. eur. Toto saldo teda predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú poisťovne v Slovenskej republike poslali za svojich poistencov do zahraničia, a sumou, ktorú získala Slovenská republika za zahraničných poistencov v rámci CZS. Rekordne pozitívnu bilanciu CZS voči krajinám Výberu dosiahla Slovenská republika v roku 2021, takmer +8 miliónov eur, avšak daný rok bol významne ovplyvnený pandémiou kovid-19, preto by mal byť z analýzy vývoja nákladov pre jeho skresľujúci efekt vylúčený.
Typy potrebnej starostlivosti
Najväčšiu časť poistencov Slovenskej republiky s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou v EÚ tvorili v roku 2024 poistenci čerpajúci potrebnú zdravotnú starostlivosť počas dočasného pobytu v zahraničí, keď pacient ochorie alebo utrpí úraz. Tento typ CZS sa týkal 51,9 % poistencov (oproti 49,6 % v roku 2023).
Na druhom mieste figuruje CZS v plnom rozsahu, ktorú čerpalo 46,3 % poistencov (v roku 2023 to bolo 49,0 %). Tento typ starostlivosti sa týka poistencov Slovenskej republiky žijúcich alebo pracujúcich v inom členskom štáte EÚ. Plánovaná zdravotná starostlivosť, pri ktorej poistenci Slovenskej republiky vycestovali do inej krajiny s cieľom podstúpiť konkrétny zákrok či liečbu, tvorí len 1,6 % všetkých prípadov. Starostlivosť súvisiaca s pracovným úrazom je zanedbateľná.
Pri pohľade na celkové náklady slovenských zdravotných poisťovní za jednotlivé typy CZS je za rok 2024 nasledovný stav:
• potrebná zdravotná starostlivosť tvorí 49,2 % celkových nákladov CZS;
• starostlivosť v plnom rozsahu predstavuje 31,1 % nákladov CZS;
• plánovaná zdravotná starostlivosť, hoci ju využíva len minimum poistencov, si vyžiadala až 19,2 % celkových nákladov CZS.
Priemerné jednotkové náklady na CZS poistenca SK v EÚ podľa jej jednotlivých typov v roku 2024 sú nasledovné:
• plánovaná starostlivosť stála v priemere 9 411 eur na poistenca;
• potrebná starostlivosť 747 eur;
• starostlivosť v plnom rozsahu 529 eur.
To, či za nárastom priemerných nákladov na CZS na poistenca Slovenskej republiky v zahraničí je inflácia zdravotných služieb v zahraničí, nie je jednoznačné. Údaje z Eurostatu ohľadom inflácie zdravotných služieb, respektíve „inflácie zdravia“ ako takého, nepoukazujú na taký významný cenový posun v roku 2024, a to ani v EÚ a ani v štátoch Výberu.
Na druhej strane, cenový nárast priemerných nákladov CZS na poistenca EÚ v Slovenskej republike je podľa zistení úradu faktom už druhým rokom, pričom ho dáta Eurostatu tiež neodzrkadľujú. Treba preto pripustiť, že hlavnou príčinou nárastu nákladov CZS slovenských poistencov v EÚ mohla byť inflácia zdravotných služieb v zahraničí.
Poistenci z EÚ na Slovensku
Pri pohľade na poistencov EÚ, ktorým bola poskytnutá CZS v roku 2024 v Slovenskej republike, možno vidieť, že až 91 % poistencov EÚ čerpalo zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. Potrebnú starostlivosť čerpalo 9 %, plánovaná starostlivosť bola zanedbateľná.
Podobne sa vyvíjali aj náklady na dané typy CZS:
• 82,6 % nákladov smerovalo na starostlivosť v plnom rozsahu;
• 17,2 % na potrebnú starostlivosť;
• 0,2 % na plánovanú starostlivosť.
Priemerné jednotkové náklady sú pri poistencoch EÚ pri čerpaní CZS v Slovenskej republike citeľne nižšie ako pri slovenských poistencoch ošetrených v EÚ:
• plánovaná starostlivosť predstavovala 1 751 eur;
• potrebná starostlivosť na úrovni 396 eur;
• starostlivosť v plnom rozsahu v objeme 202 eur.
ÚDZS sumarizuje, že významný nárast priemerných jednotkových nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť slovenských poistencov v krajinách Výberu a poistencov krajín Výberu v Slovenskej republike v posledných rokoch naznačuje významnú mieru medziročnej inflácie zdravotnej starostlivosti, čo by zároveň znamenalo, že Eurostatom evidovaná medziročná inflácia (v zmysle Zdravotných služieb či Zdravia) môže byť podhodnotená.
„Napriek zúženiu analýzy na Výber susedných a súčasne štatisticky najrelevantnejších krajín naďalej evidujeme, že priemerné jednotkové náklady na CZS slovenského poistenca vo Výbere krajín sa aktuálne pohybujú na úrovni 3,5-násobku priemerných jednotkových nákladov na CZS poistenca Výberu krajín v Slovenskej republike (do roku 2020 daný ukazovateľ dokázal prekročiť aj štvornásobok). Uvedené by sa dalo vysvetliť konštatovaním, že poistenci krajín Výberu čerpajú významne menej náročnú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike a/alebo je zdravotná starostlivosť u nás významne lacnejšia aj v porovnaní s Českou republikou,“ konštatuje úrad.