Q horúčku lekári väčšinou nerozpoznajú, príznaky sú podobné iným ochoreniam. Prítomná je najčastejšie u farmárov, pracovníkov bitúnkov, veterinárov či u ľudí žijúcich v blízkosti chovov kôz, oviec či kráv. Upozornil na to vedúci oddelenia rickettsiológie z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Ľudovít Škultéty.
„Q horúčka sa však rutinne nevyšetruje. Analýzy sa uskutočňujú len na požiadanie lekára, a to väčšinou v našom Národnom referenčnom centre pre surveillance a laboratórnu diagnostiku rickettsióz,“ spresnil. Uviedol, že rozpoznanie ochorenia si vyžaduje diagnostiku prostredníctvom sérologických alebo PCR testov. Objasnil, že nakazení pacienti majú často horúčky, únavu, bolesti svalov či hlavy, no mnohí sú bez akýchkoľvek príznakov.
Význam koordinácie
Rozšírenie lokálneho ohniska Q horúčky do širšieho regiónu podľa neho závisí hlavne od hustoty chovov v okolí obývaných oblastí, poveternostných podmienok a včasného rozpoznania zdroja infekcie. „Dôležitú úlohu zohráva aj úroveň hygieny a preventívnych opatrení v okolitých chovoch,“ objasnil. Rozhodujúca je podľa neho koordinácia medzi zdravotníckymi zariadeniami, regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS).
Dodal, že rizikové skupiny pracovníkov by mali dôsledne používať ochranné pomôcky vrátane respirátorov. „Verejnosť v postihnutom regióne by mala tiež dbať na zvýšenú osobnú a pracovnú hygienu a konzumovať iba pasterizované mlieko a mliečne výrobky,“ spresnil. K prípadnému nárastu počtu ochorení Škultéty uviedol, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a ŠVPS už prijali dostatočné opatrenia. Na zváženie by podľa jeho slov bola aj vakcinácia chovov či zavedenie povinnej pasterizácie mlieka a mliečnych výrobkov.
Testovanie v teréne
Ozrejmil, že jeho tím v Biomedicínskom centre SAV už pracuje na rýchlych diagnostických testoch použiteľných priamo v teréne. „Tieto testy sú založené na imunochromatografii, mikrofluidike a senzoroch. Umožnia rýchle, spoľahlivé a jednoznačné rozpoznanie špecifických bielkovín Coxiella burnetii,“ vysvetlil. V tíme takisto študujú rezistenciu baktérie a hľadajú možnosti, ako jej šírenie minimalizovať. Intenzívne pracujú aj na vývoji experimentálnej vakcíny, ktorá je založená na extrakte z baktérie Coxiella burnetii.
K prípadu v obci Ráztočno poznamenal, že veterinárna správa dohľadáva zdroj infekcie prostredníctvom zberu a analýzy vzoriek z jednotlivých chovov v postihnutej oblasti. „Zatiaľ nemáme k dispozícii vhodný biologický materiál, ale v spolupráci s veterinárnou správou, ako aj so zdravotníckymi zariadeniami a s ÚVZ sa pokúsime izolovať pôvodcu infekcie,“ spresnil s tým, že následne pomocou sekvencie DNA určia pôvod aj infekčnosť bakteriálneho kmeňa.
V bojnickej nemocnici počas leta hospitalizovali viacero ľudí s nejasným pôvodom zápalu pľúc. V obci Ráztočno v okrese Prievidza sa začiatkom augusta potvrdili prípady Q horúčky. Ochorenie spôsobuje baktéria Coxiella burnetii. Patogén sa šíri najmä prostredníctvom kontaktu s infikovanými zvieratami, predovšetkým prežúvavcami, ako sú kozy a ovce, a ich produktmi. Baktéria sa môže šíriť vzduchom, pričom infekčné častice sa dokážu preniesť vetrom do vzdialenosti viac ako dva kilometre.
Kontrola chovov
Veterinári kontrolovali v území veľké chovy. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RPVS) pred časom požiadala ľudí o spoluprácu pri hľadaní zdroja nákazy, veterinárom mali nahlásiť i neregistrované chovy. „Vyšetrujeme naďalej aj drobnochovy, zistili sme aj dva neregistrované chovy a vzorky z týchto chovov sú už v laboratóriu,“ priblížil riaditeľ RPVS Prievidza Igor Podoba.
Od 8. do 11. septembra budú môcť u obvodných lekárov o kontrolný odber krvi po prekonaní Q horúčky požiadať občania, ktorí prichádzajú do kontaktu s hospodárskymi zvieratami a ľudia po prekonanom ochorení bez výrazných určených príznakov, a to s cieľom zistenia hladín protilátok, a tým identifikácie zdroja nákazy. Informovala o tom obec Ráztočno.