Úrad priemyselného vlastníctva SR udelil vedcom z Centra biovied Slovenskej akadémie vied (SAV) patent na spôsob výroby fermentovaného kozieho mlieka. Na výrobu produktov využívajú postbioticky aktívne baktérie, ktoré sú citlivé k antibiotikám a neprodukujú nežiaduce enzýmy. Kozie mlieko obsahuje viac minerálnych látok ako kravské. Je tak bohatšie na vápník, horčík, draslík, fofor, meď či zinok.
Vedci v spolupráci s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline vyselektovali bakteriálne kmene, ktoré produkujú enzým β-galaktozidáza. Ten je dôležitý pri príprave produktov pre ľudí s laktózovou intoleranciou. „Kmene produkujú antimikrobiálne pôsobiace substancie-bakteriocíny, patriace do skupiny postbiotík. Substancie zostávajú stabilné aj počas dlhodobého skladovania pri teplote -20 ˚C,“ uviedla MVDr. Andrea Lauková, CSc., vedúca vedecká pracovníčka z Centra biovied SAV, Ústav fyziológie hospodárskych zvierat v Košiciach.
Kozie mlieko sa považuje za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií. V Centre bioved SAV charakterizované a aplikované baktérie prežívajú v dostatočnom množstve v jogurtoch, ktoré boli vyrobené z kozieho mlieka.
„Ďalšou zložkou kozieho mlieka s významom pre naše zdravie sú vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E, K a kyselina listová. Zastúpené sú tiež mastné kyseliny a z nich hlavne kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, palmová, arachidonová a linolénová. Kozie mlieko obsahuje tiež vyššie percento amínokyselín treonín, izoleucín, lyzín, tyrozín, cysteín a valín,“ doplnila MVDr. Lauková, CSc. (SAV)