Nová rehabilitačná nemocnica v Bratislave má ambulantnú časť so siedmimi ambulanciami a lôžkovú časť, ktorej plná kapacita je 86 lôžok. „V našom modernom zariadení hospitalizujeme pacientov po prekladoch z iných nemocníc, ale aj tých, ktorí sú indikovaní na hospitalizáciu z domu, pričom sa špecializujeme na liečbu pacientov s ortopedickými, traumatologickými a neurologickými ochoreniami, s akútnymi, aj s degeneratívnymi ťažkosťami,“ približuje zariadenie jeho riaditeľ MUDr. Jakub Rybár. Najnovšie oživili aj domácu ambulantnú starostlivosť, teda výjazdovú službu rehabilitačných fyzioterapeutov.
AGEL investoval do novej nemocnice viac ako 12 miliónov eur. V areáli bolo kedysi sanatórium, následne budova roky chátrala. „O to komplikovanejšia bola rekonštrukcia. Zbúranie nebolo možné, museli sme to na tehlu osekať a všetko obnoviť, čo je niekedy náročnejšie ako stavať novú budovu. Jediná vec, ktorá nám tu chýba, je bazén, ktorý sa už dispozične nedal pridať,“ doplnil pre Zdravotnícke noviny MUDr. Rybár.
Výhodou spoločnosti AGEL a iných väčších sietí podľa neho je, že majú kapacitu na väčšie investície. „U malých poskytovateľov je to komplikovanejšie a úplne to chápem. Vieme v zariadeniach rýchlejšie pohnúť s kvalitou aj medicínou,“ myslí si MUDr. Rybár. Zariadenie chce získať aj akreditáciu kvality a bezpečnosti Spojenej akreditačnej komisie (SAK) ČR. Pri tvorbe novej nemocnice sa inšpirovali aj Centrom liečebnej rehabilitácie Nemocnice AGEL Prostějov.
Robotické prístroje
Nová bratislavská nemocnica je zaradená do najvyššej kategórie rehabilitačných nemocníc a jej súčasťou sú služby robotickej rehabilitácie, konkrétne 10 moderných prístrojov najmä od výrobcov zo západnej Európy.
Použitím robotických prístrojov dokážeme pacientom nastaviť primeranú záťaž, a zároveň realizovať počas cvičenia také pohybové vzorce, ktoré by boli prostriedkami konvenčnej rehabilitácie limitované, až nemožné,“ hovorí primár rehabilitačného oddelenia MUDr. Marek Tkáč, MBA. „Robotické prístroje zaznamenávajú hybnosti, uhly a smery počas vykonávania terapie, napríklad pri nácviku chôdze silu došľapu, dĺžku kroku, schému kroku, striedanie končatín, stabilitu. Toto všetko prístroje vyhodnocujú, vytvárajú výsledky a vieme s tým pracovať, vieme porovnávať jednotlivé cvičenia, spätne reagovať a upravovať cviky,“ vysvetlil pre ZdN primár MUDr. Tkáč.
V novej nemocnici využívajú tiež cvičenie s využitím virtuálnej reality. O pacientov sa stará multidisciplinárny tím, ktorý tvoria sestry, fyzioterapeuti, ošetrovateľský personál, rehabilitační lekári, neurológ, internista, kardiológ, chirurg, psychológ či logopéd.
Nemocnica AGEL Bratislava aktívne komunikuje so Slovenskou zdravotníckou univerzitou a mala by byť aj vzdelávacím pracoviskom pre fyzioterapeutov i rehabilitačných lekárov. V budúcnosti by spektrum pacientov chceli rozšíriť o onkologických či kardiologických pacientov.
Rehabilitačná nemocnica Hlohovec
Nová akvizícia spoločnosti AGEL, Rehabilitačná nemocnica v Hlohovci, už je školiacim pracoviskom pre výučbu mladých zdravotníkov z odboru fyzioterapia. Súčasťou nemocnice je aj Diagnostické centrum AGEL Hlohovec, ktoré poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť v odbore rádiológia. AGEL v Hlohovci avizuje aj ďalšie investície, ktoré povedú k zvýšeniu úrovne prístrojového vybavenia a k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Na otázky odpovedá MUDr. Jakub Rybár, riaditeľ Nemocnice AGEL Bratislava a zástupca medicínskeho riaditeľa AGEL SK
Koľko rehabilitačných lôžok na Slovensku podľa vašich odhadov chýba?
Teraz bolo stretnutie komisie pre rehabilitáciu. Rehabilitačných lôžok je 1000 pre celé Slovensko. To vychádza približne iba jedno lôžko na tisíc obyvateľov, pričom naša populácia starne. Napríklad v okrese Hlohovec, kde máme nemocnicu, je po Piešťanoch a Myjave najstaršie obyvateľstvo na Slovensku. Alebo v samotnej Bratislave je menej ako 300 rehabilitačných lôžok, reálne by sme potrebovali zhruba dvojnásobný počet.
Bratislava je na tom najhoršie?
Bratislava je na tom najhoršie najmä z toho pohľadu, že je v nej najviac koncových a akútnych nemocníc, ktoré produkujú pacientov po operáciách, veľkých výkonov atď. Plus keď si zoberieme Bratislavu a širšie okolie, tak v tejto oblasti žije možno až 900 000 ľudí. Podľa novej legislatívy by každá nemocnica druhej úrovne mala mať rehabilitačné oddelenie, čo sa bude ťažko vytvárať, keďže nemocnice majú iné primárne úlohy. Navyše, v takom počte nie sú ani rehabilitační lekári.
Čo sa týka úhrad rehabilitačných výkonov z verejného zdravotného poistenia, v čom sú najväčšie problémy?
Najväčší problém pri akútnych rehabilitáciách vidíme v tom, aby fungoval DRG mechanizmus. Väčšina rehabilitácií bola aj v minulosti dlhodobo platená za jeden hospitalizačný deň. Aktuálne Všeobecná zdravotná poisťovňa ide úhradovým mechanizmom DRG, ktorý vie aj reflektovať to, aké náročné sú zdravotné problémy pacienta. Pacient totiž môže byť po totálnej endoprotéze, keď sa pomerne rýchlo zrehabilituje, rýchlo chodí, čiže jeho náročnosť je nízka. Ale môže to byť aj pacient po porážke, ktorý nechodí, má problémy s rečou, takže potrebujete oveľa väčší tím, konkrétne dvoch fyzioterapeutov, logopéda, klinického psychológa atď. V takomto prípade je náročnosť väčšia a nie je odzrkadlená v platbách za výkony. Snažíme sa, aby aj rehabilitácia z veľkej časti prešla do DRG modelu, najmä pri akútnych pacientoch a včasnej rehabilitácii. Druhá vec je, že ak to má byť fixná suma podľa počtu lôžkodní, tak tá sa dlhé roky upravuje iba minimálne, dostatočne sa nezohľadňuje inflácia či valorizácia miezd. Platba na deň určite nezohľadňuje reálne náklady, teda najmä platy personálu, materiálne a prístrojové vybavenie. Aj toto by sa malo oveľa viac zreálňovať.
V novej rehabilitačnej nemocnici možno ešte nemáte toľko dát, ale akú priemernú dĺžku hospitalizácie pacientov evidujete?
U neurologických pacientov sú to zhruba tri až štyri týždne. U ortopedických potraumatických pacientov je to menej, asi týždeň až dva. Samozrejme, každý prípad je individuálny. Niektorých pacientov po totálnej endoprotéze rozchodíme pomerne rýchlo, do týždňa sú schopní ísť po schodoch hore aj dole. Pacienti s najťažšími problémami niekedy kombinujú starostlivosť u nás aj s inými zariadeniami dlhodobej starostlivosti alebo idú do domáceho prostredia.
A čo sa týka prekladov pacientov z iných nemocníc, do akej miery pacienti prichádzajú zo štátnych a do akej miery zo súkromných zariadení?
Snažíme sa nerozlišovať štátne a súkromné, pretože nás nezaujíma zriaďovateľ, primárny je pacient a zdravotná starostlivosť je v zásade identická. Ale štatisticky je veľká časť pacientov z Nemocnice na Kramároch, keďže sme v rovnakej lokalite. Máme pacientov aj z Nemocnice Bory, z iných častí Bratislavy, z trnavského regiónu, ale aj z iných častí Slovenska. Minule sme napríklad prekladali pacienta z Košíc po veľkej kardiochirurgickej operácii, keďže okolité zariadenia ho pre komplikovanosť prípadu nechceli prijať.
Koľko pacientov prichádza z iných nemocníc v rámci prekladov?
Pacientov v Bratislave aj v Hlohovci máme veľa, takže kapacitne nestíhame všetkým vyhovieť. Preklady z iných nemocníc nám aktuálne robia asi 30 %. Tie musíme, samozrejme, prioritizovať, pretože ten pacient potrebuje okamžite starostlivosť. Najväčší benefit včasnej rehabilitácie je v tom, že dosahujeme najlepšie výsledky. Napríklad ak pacient začne rehabilitovať až 20 alebo 30 dní po cievnej príhode, tak finálny výsledok je oveľa komplikovanejší.
Venujete sa v novej rehabilitačnej nemocnici aj deťom?
Áno, máme tu aj deti v tínedžerskom veku, ambulantne sa venujeme deťom od 6 rokov. V druhom polroku tohto roka, od septembra, chystáme aj hospitalizácie detí v nižšom veku.