Zákaz nezdravých jedál v školských bufetoch by mal väčší efekt, ak by bol súčasťou komplexných spoločensko-ekonomických a verejno-zdravotníckych zmien. Ak bude zmena izolovaná, bude účinok pravdepodobne obmedzený. Uviedol to viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik. Reagoval tak na vyhlášku, ktorá zakazuje a obmedzuje predaj niektorých jedál v školských bufetoch.
„Samozrejme, to všetko len za predpokladu, že nastolené opatrenia budú pôsobiť dlhodobo, respektíve natrvalo. Priaznivé účinky možno očakávať až po rokoch. Pokiaľ dôjde pod tlakom rôznych okolností k ich skorému zrušeniu, potom od nich nemožno očakávať vôbec žiadne želateľné účinky," skonštatoval.
Minárik prezentoval výsledky projektu, ktorý sa realizoval v školskom roku 2011/2012 na stredných školách Bratislavského samosprávneho kraja. Zúčastnilo sa na ňom 4552 adolescentov. Ukázalo sa, že optimálne hodnoty BMI malo 57,3 percenta chlapcov a 64 percent dievčat. "V pásme nadhmotnosti podľa BMI bolo 17,8 percenta chlapcov a 14,9 percenta dievčat. Obezitu podľa BMI malo 17,5 percenta chlapcov a 10,3 percenta dievčat. Nižšiu než optimálnu hmotnosť podľa BMI malo 7,3 percenta chlapcov a 10,7 percenta dievčat," dodal.
V školských bufetoch sa po novom nemôžu predávať presladené nápoje, vyprážané jedlá, hamburgery či nápoje s kofeínom. Nahradiť ich majú zdravšie potraviny a nápoje. Vyplýva to z vyhlášky ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá vstúpila do platnosti v polovici marca.