Tetovanie či piercing sa stále teší obľube, najmä medzi mladými ľuďmi. Nezriedka si ho dajú vyrobiť v zahraničí na dovolenke. S oboma spomínanými praktikami skrášľovania sa však spájajú určité zdravotné riziká.
Zatiaľ čo piercing je možné kedykoľvek vybrať alebo odstrániť, tetovanie je trvalou záležitosťou. A to často aj vtedy, keď sa pôvodne javí ako dočasná ozdoba, preto tento krok treba skutočne dobre zvážiť. Ako uviedla primárka Estetique centra Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Katarína Drotárová, samozrejmosťou by mal byť výber kvalitného a overeného tetovacieho štúdia, ktoré garantuje profesionalitu a sterilné prostredie.
Tatér musí pracovať v rukaviciach a predmetné miesto na tele vydezinfikovať. Nevyhnutnosťou je použitie sterilných jednorazových ihiel, pretože zanedbanie ktoréhokoľvek z uvedených faktorov môže spôsobiť mimoriadne nepríjemné následky v podobe vírusu hepatitídy typu C či vírusu HIV. „V prípade zanedbania zdravotných rizík môže tetovanie spôsobiť rôzne bakteriálne a plesňové infekcie, kožné zápaly, v najhoršom prípade aj rakovinu kože,“ uviedla primárka.
Hojenie potetovaného miesta zvyčajne trvá až mesiac a treba ho po celý čas potierať masťou, ideálne s prídavkom vitamínu E. „Pokým sa rana úplne nezahojí je potrebné sa vyhýbať priamemu slnku, bazénom, vírivkám, ale aj jazerám. To isté platí pri piercingu, keďže v lete a v období nadmerného potenia sa rana hojí podstatne dlhšie a horšie,“ upozorňuje dermatologička.
Ďalšou z príčin možných zdravotných komplikácií súvisiacich s tetovaním je atrament a jeho zloženie. Farby používané pri tetovaní sa vpichujú do najspodnejšej vrstvy kože - dermis, pričom obsahujú látky, ktoré môžu mať negatívne dopady na naše zdravie. Patria medzi nich napríklad arzén, nikel alebo olovo.
Vedci zistili, že nanočastice niektorých farieb putujú po tele a usádzajú sa v lymfatických uzlinách, ktoré sa následne zväčšujú. Práve to sú totiž miesta v tele, kde dochádza k zachytávaniu antigénov a cudzorodých látok. Problémy s tetovaním síce nie sú časté, no bývajú závažné. Dlhodobejšie hromadenie farby vedie nielen k zväčšeniu uzlín, ale spôsobuje aj zápaly v tele. Ďalším problémom je postupné rozkladanie atramentu.
Ten sa totiž postupom času odbúrava. Lekári sa obávajú, že by sa mohol počas života usadzovať v orgánoch a v dlhodobom horizonte ich poškodzovať. Podľa lekárky imunitný systém môže na tetovanie reagovať tiež alergickou reakciou spojenou s nepríjemným opuchom a svrbením. „Tetovanie by si mali dobre premyslieť ľudia s kožnými problémami alebo zníženou imunitou,“ vysvetľuje.
Okrem toho sa s tetovaním neznášajú dobre niektoré typy liekov, napríklad imunodepresíva, lieky na liečbu rakoviny, reumatoidnej artitídy, lupusu, sklerózy multiplex či lieky na riedenie krvi. Zdobenie pokožky atramentom sa rozhodne neodporúča absolvovať v tehotenstve, nakoľko v tom čase sú ženy náchylnejšie na infekcie a hrozí im tiež vyššie riziko vzniku alergickej reakcie.
Aké nežiadúce reakcie môžu nastať pri aplikácii piercingu? Jednou z najčastejších komplikácií býva nedostatočná starostlivosť o ranu a jej čistenie, prípadne zanesenie infekcie rukami alebo prostredníctvom oblečenia. „V prípade, že sa rana zle hojí, môže dôjsť k rôznym infekciám, výronom alebo opuchom. Nakoľko materiál použitý pri zavádzaní piercingu vniká priamo do kože, musí spĺňať prísne pravidlá v oblasti sterility a bezpečnosti. Objaviť sa môže alergická reakcia na kov, z ktorého je piercing vyrobený. V prípade, že sa rana po aplikovaní piercingu zle a dlho hojí a nepomôžu ani špeciálne obklady, prichádzajú na rad antibiotiká a v horšom prípade aj chirurgický zákrok,“ upozornila na riziká spojené s touto formou zdobenia tela MUDr. Katarína Drotárová.
Ako dodala, skôr, než sa rozhodnete skrášliť si telo permanentným tetovaním či piercingom, nezabudnite si zistiť všetky informácie a dobre zvážte prípadné riziká. Nakoľko ide o značný a trvalý zásah do tela netreba sa unáhliť, ale naopak si dopriať dostatok času na premyslenie tohto kroku.