On-line vyučovanie, obmedzenie pohybu a sociálnych kontaktov. Výsledkom je u detí slabá kondícia, horšie držanie tela a s tým súvisiace problémy s pohybovým aparátom, ktoré sa posledné mesiace u detí vyskytujú vo vysokom percente.
Potvrdzujú to aj slová vedúcej fyzioterapeutky z Fyziatricko – rehabilitačného oddelenia zvolenskej nemocnice, Soni Melichovej, ktorá v ambulancii pracuje s deťmi od troch rokov.
„Deti navštevujú naše oddelenie najčastejšie pre chybné držanie tela, skoliózy a s tým súvisiace bolesti chrbtice alebo aj deformity. Pre plochonožie, rôzne úrazy pohybového aparátu, v menšej miere neurologické diagnózy“, uviedla.
Lockdown sa prejavil aj u nich. „Najmä tým, že pravidelné pohybové aktivity detí boli zrušené ako rôzne záujmové krúžky, tréningy a pasívny čas sedenia sa u viacerých detí zvýšil aj vplyvom online vyučovania. Pozorujeme vo väčšej miere oslabenie svalstva, ale aj pokles celkovej kondície u detí“, dodala.
Pohybová inaktivita podľa nej síce nie je hlavnou príčinou vzniku skolióz u detí, ale má vplyv na zhoršenie už vzniknutých skolióz. „Inaktivita ovplyvňuje najmä spomínané chybné držanie tela, oslabenie svalstva, vznik nesprávnych pohybových stereotypov a s tým súvisiace bolesti chrbtice. Neevidujeme zvýšený počet detí so skoliózou na našom oddelení oproti minulým rokom“, dodala.
Pri práci s deťmi využívajú rôzne techniky. „Voľbu vhodnej terapie indikuje lekár podľa vyšetrenia pacienta. Najčastejšie sú to metódy kinezioterapie – liečebná telesná výchova, ale aj kombinácie s elektroliečbou, magnetom, laserom, parafínom“, uviedla a dodala, že snažia pacientov naučiť cvičiť aj doma.
„Bez takejto spolupráce by terapia nemala požadovaný efekt“, uviedla.
A čo radí rodičom? Odsledovať pohybový režim dieťaťa, koľko času cez deň sa aktívne hýbe a koľko trávi pasívne. „Pohybový režim by mal byť rovnomerný, nie nárazový ako napríklad len cez víkendy. Nejedná sa len o organizované športové aktivity, ale aj voľnočasové spontánne aktivity detí, napríklad rôzne hry s kamarátmi, bicyklovanie, korčuľovanie, behanie, samotné prechádzky napríklad do a zo školy“, uviedla.
Ako dodala, dieťa by malo vykonávať pohybovú aktivitu minimálne 1,5 hodín denne podľa vekovej kategórie, čím mladšie tým viac. V rámci možností rodičov je vhodné tráviť s deťmi voľný čas aktívne, obľúbené a vhodné aj pre posilnenie chrbtice sú lanové parky, detské lezecké steny, plávanie, veslovanie, tanec.
Chyby rodičov
Chyby však robia aj rodičia, i keď často neúmyselné. „Čo sa týka neúmyselných chýb rodičov vzhľadom k pohybovému aparátu detí je to najmä v období batoľaťa, čo môže mať následky v neskoršom veku. Ide napríklad o predčasné posadzovanie bábätiek alebo podkladanie chrbátikov v sede, dieťa sa naučí samo si sadnúť, súvisí to s vývinom CNS. Podobne tiež predčasné „chodenie“ bábätiek, stavanie na nôžky, neťahať ho za ruky pri chôdzi, môžu sa preťažovať bedrové kĺby alebo krížová chrbtica, ramená“, dodala fyzioterapeutka.
Z pohľadu fyzioterapie určite neodporúča používanie rôznych lokomočných pomôcok – teda chodítka („pavúky“). „Dieťa sa v takýchto pomôckach nenaučí správne chodiť a nerovnomerne zaťažuje telo“, dodala.
U starších detí má význam zamerať sa na podmienky sedu pri pracovnom stolíku, teda správna výška stola, stoličky, natočenie monitora, podmienky spánku, teda kvalita matraca, vankúša a eliminácia spomínanej neaktivity motiváciou k pohybu zo strany rodiča. „Negatívne na detské chrbtice pôsobia aj ťažké školské tašky, nedostatočný počet hodín telesnej výchovy, výška lavíc a stoličiek v škole, čo je z pozície rodiča ťažké ovplyvniť“, dodala.