Vedci z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne testujú nový spôsob liečby žltačky typu B.
Vyvíjajú špeciálne nanočastice, ktoré v sebe nesú krátku terapeutickú ribonukleovú kyselinu (siRNA). Informovala o tom fakulta na svojej stránke.
Podľa českých vedcov, hlavnou výhodou zapojenia nanotechnológií je možnosť presného zacielenia liečiva v organizme.
„Do budúcnosti by sa tak terapia mohla zaobísť bez väčšiny vedľajších účinkov, s ktorými sa dnes pacienti bežne stretávajú,“ uviedol na stránke fakulty Ing. Zdeněk Kratochvíl, študent 3. ročníka doktorandského štúdia Chémie, ktorý s projektom uspel aj na študentskej konferencii MendelNet.
Ako to funguje
Priblížil, že sa venuje vlastnostiam lipozomálnych nanočastíc a ich správaniu pri interakcii s cieľovými bunkami.
„Aktuálne sa v laboratóriu zaoberáme ich prípravou a testovaním,“ dodal Zdeněk Kratochvíl. Vyvíjané nanolipozómy sa skladajú z niekoľkých lipidov a majú v sebe zabudovanú terapeutickú siRNA. Slúžiť by mali na liečbu žltačky typu B.
„Vo chvíli, keď sa nanočastice dostanú do pečeňových buniek, uvoľní sa z nich liečivo, a to terapeutická siRNA, ktorá spôsobí utíšenie vírusového génu. Práve ten je totiž v konečnom dôsledku zodpovedný za preniknutie vírusu do buniek,“ objasnil študent.
Hlavnou výhodou využitia nanočastíc je ich presné zacielenie v organizme. „Predpokladáme, že väčšina nanočastíc sa dostane na požadované miesto do blízkosti jadra cieľových buniek. Potom dokážeme maximálne eliminovať vedľajšie účinky, ktoré sa inak bežne pri liečbe žltačky objavujú,“ napísal na webe Agronomickej fakulty Zdeněk Kratochvíl.
Aj na iné choroby
Vyvíjané nanočastice sú navyše obalené špeciálnym krycím polymérom, vďaka ktorému organizmus liečivo ľahšie akceptuje.
„Telo tu nanočasticu prijme a nevyvinie proti nej prehnanú imunitnú reakciu. Účinná látka sa tak dostane presne tam, kam má,“ zhrnul doktorand.
Uzavrel, že prvé výsledky experimentov ukazujú, že liečivo na báze RNA uzavreté v lipozomálnych nanočasticiach dokáže vírusový gén v pečeňových bunkách utíšiť v priebehu niekoľkých dní až o 80 percent. Na projekte plánujú vedci pracovať do konca tohto roka.
Následne sa chcú zamerať aj na možnosti zacielenia tohto typu nanočastíc do mozgu v prípade liečby kliešťovej encefalitídy, na ich využitie pri liečbe nádorových ochorení alebo na výskum mRNA vakcín.