Ako informovala Slovenská akadémia vied na svojej stránke, štvrtina respondentov pravidelného prieskumu Ako sa máte, Slovensko? si myslí, že ich duševný stav sa za posledné dva roky zhoršil.
Výsledky ukázali, že na duševné zdravie vplýva aj vojna na Ukrajine. V prvý týždeň vojnového konfliktu 30 percent ľudí zažívalo depresívne pocity.
Trinásta vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 24. 2. až 1. 3. 2022. Zároveň so začiatkom zberu dát sa 24. februára začala vojna na Ukrajine inváziou ruských vojsk.
Podľa zástupcov Slovenskej akadémie vied (SAV), od začiatku invázie boli hlásené útoky na vojenské i nevojenské ciele a civilné obete. Na Slovensko začali prúdiť tisíce vojnových utečencov z Ukrajiny.
„Epidémia koronavírusu bola v tomto období na Slovensku stabilizovaná, s rozšírením variantu omikron klesla závažnosť ochorenia, ale denné prírastky ako i počet hospitalizovaných ostávali na pomerne vysokých úrovniach,“ spresnili na stránke SAV.
Prieskum
V prieskumoch „Ako sa máte Slovensko?“ vedci SAV zisťujú súvislosť medzi prežívaním depresívnych pocitov a stresu respondentov v spojení s pandémiou.
„Do leta 2021 sme zaznamenávali klesajúci trend v prežívaní depresívnych pocitov, pričom ešte aj v decembri 2021 boli hodnoty porovnateľné s letom. V aktuálnej situácii vojnového konfliktu sa opäť zvýšil výskyt depresívnych pocitov u občanov Slovenska,“ vysvetlila akadémia na svojom webe.
Respondentov sa pýtali, ako často neprežívali v danom týždni žiadne pozitívne pocity a ako často sa cítili smutne a skľúčene. V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času.
Naopak približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, kedy bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia.
Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. Respondenti, ktorí sa veľmi obávajú príchodu utečencov zažívali v prvom týždni vojny depresívne pocity väčšinu času až značnú časť času v 32 percentách.
„Ak ľudia prežívali strach alebo úzkosť, je to úplne normálne v situácii, ako je vojna na Ukrajine. Každý typ krízy vyvoláva v ľuďoch neistotu a tá môže spúšťať veľkú plejádu emócii od hnevu, beznádeje, bezmocnosti až po otupenosť, ktorá sa dostaví z dôvodu preťaženia organizmu.
Niektorí výskumníci spájajú prežívanie aktuálnej vojny, rovnako ako na začiatku pandémie spájali prežívanie núdzového stavu v dôsledku koronavírusu, s piatimi fázami smútenia, ktoré popísala psychologička Elisabeth Kübler-Rossová.
V prvej fáze sme ešte v šoku a nechceme veriť, že sa niečo zásadné naozaj stalo. Nasleduje hnev, vyjednávanie, depresia a záverečná fáza je zmierenie. Je preto možné, že v nasledujúcich týždňoch sa Slováci začnú zmierovať s tým, že sa na našich hraniciach odohráva vojnový konflikt, a tým sa opäť zníži aj prežívanie depresívnych pocitov či stresu,“ povedala Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Prieskum tiež ukázal, že čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali stres, rovnako, čím viac sa obávali pandémie, vojny alebo utečencov, tým častejšie stres zažívali. Približne štvrtina respondentov, ktorí majú veľké obavy z vojny na Ukrajine zažívala v prvom týždni stres väčšinu alebo značnú časť času.
Pomáhajú blízke vzťahy
Aj keď obavy z pandémie postupne klesajú, respondenti, ktorí sa obávajú pandémie koronavírusu stále zažívajú viac stresu a depresívnych pocitov, ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. Iba približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú zažívajú depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
„To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity sú blízke osobné vzťahy. Respondenti, ktorí nežijú v partnerskom vzťahu uvádzajú zhoršenie psychického stavu v 28,1%, zatiaľ čo ľudia žijúci v manželstve alebo s partnerom v spoločnej domácnosti uvádzajú zhoršenie iba v 22,1 % a 24,4 %.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú,“ upozornili vedci SAV.
Miera prežívaného stresu súvisí aj s počtom osôb, s ktorými respondenti žijú v domácnosti. Čím väčší počet osôb žije v jednej domácnosti a ak sú prítomné aj deti, tým väčšiu mieru stresu respondenti zažívajú.
„Výskumy poukazujú na to, že aby sme mohli zvládnuť situácie, ktoré nemáme úplne pod kontrolou, ako je aj aktuálna situácia na Ukrajine alebo stále pretrvávajúca pandémia, je dôležité podporovať a vyhľadávať blízke vzťahy - ľudí, na ktorých sa môžeme obrátiť, s ktorými môžeme zdieľať svoje pocity,“ zhrnula Kamila Urban.
Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020.
Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.