Štefan Szűcs z Moldavy nad Bodvou sa nakazil koronavírusom vo februári. 53-ročný muž sa ako mestský policajt zúčastnil celoštátneho testovania, kde spolu s kolegami zabezpečovali verejný poriadok. „ V prvé dni som pociťoval bolesti kĺbov a krížov a mal som aj teploty. Nasledoval silný kašeľ a bolesti na hrudníku. Vtedy som sa rozhodol, že si privolám rýchlu zdravotnú pomoc,“ spomína na začiatok boja s vírusom mestský policajt.
Sanitka ho previezla do nemocnice v Košiciach, kde dostal injekciu a prepustili ho domov. Situácia sa ale nezlepšila a o dva dni už kašľal tak silno, že mal problém rozprávať. Opätovne preto privolal záchranku, ktorá ho odviezla do nemocnice na Rastislavovej ulici v Košiciach. „Po príchode som už mal modré končeky prstov a pery. Zistili mi obojstranný zápal pľúc. Dostal som sa na oddelenie JIS, kde som bol tri týždne,“ opisuje rýchly sled udalostí
Náročná liečba
Stav sa nezlepšoval a saturácia krvi kyslíkom bola nízka, Štefana preto z Infekčnej kliniky preložili na ARO a uviedli na umelú pľúcnu ventiláciu. Následne bol prevezený na covidové oddelenie Nemocnice AGEL Košice-Šaca. „Pacient k nám bol privezený vo veľmi ťažkom stave, ktorý naviac komplikovala pľúcna embólia. Nikto nepredpokladal, že to prežije, no nepriaznivý zdravotný stav sa napokon podarilo zvrátiť a pacienta zachrániť,“ spomína na prípad pána Štefana primár Oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny MUDr. Michal Blanár.
Tu sa po dvoch mesiacoch prebral. „Svet okolo seba som začal vnímať na moje narodeniny, 9. apríla. Vtedy som za dozvedel, že som bol v umelom spánku dlhých osem týždňov. Z covidového oddelenia ma preložili na ARO, odkiaľ som sa neskôr dostal do ústavu vo Vyšných Hágoch. Až tu sa mi podarilo opäť sa postaviť na nohy a naučiť sa chodiť. Schudol som približne 30 kg,“ hovorí Štefan.
„Čo sa týka personálu, či už v Košiciach alebo v nemocnici v Šaci, môžem povedať, že som maximálne spokojný. Starostlivosť o pacienta je na veľmi vysokej úrovni, a všetkým lekárom a sestrám, ktorí sa o mňa po celý čas starali patrí obrovská vďaka za to, že mi zachránili život.“
Rehabilitácia
Štefan sa po dlhom pobyte v zdravotníckych zariadeniach vrátil domov v polovici mája. Začal rehabilitovať, zdokonaľovať svoju chôdzu, praktizovať dychové cvičenia, ktoré v postcovidovom štádiu pomáhajú. Jeho zdravotný stav sa zlepšuje, stále je však práceneschopný a podstupuje rôzne pľúcne vyšetrenia. Popritom všetkom sa stihol oženiť.
„S priateľkou sme boli spolu šesť rokov. Keďže som sa dostal domov z nemocnice zdravý, povedal som si, že ju požiadam o ruku a v septembri sme sa zosobášili,“ hovorí čerstvý ženích.
Oznámeniu o svadbe sa potešili najmä zdravotné sestry zo šačianskej nemocnice, ktoré Štefanov boj o život sledovali z bezprostrednej blízkosti. Mladomanželom adresovali blahoprajný telegram. „Vyzeralo to s ním tak zle, až málokto veril, že sa z toho dostane. Pri našej práci máme pred očami rôzne osudy a príbehy preto z takých, ako je tento, máme veľkú radosť,“ teší sa zo šťastného konca Mgr. Anna Tóthová, vedúca sestra Klinky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, ktorá v čase reprofilizácie poskytuje starostlivosť covidovým pacientom.
A ako to „vidí“ bojovník Štefan Szűcs? „Covid ma zmenil. Uvedomil som si, aký je život krehký a že nie je všetko v živote človeka samozrejmosťou, hlavne zdravie nie. Ľuďom, ktorí bojujú s touto chorobou, chcem odkázať, aby sa nevzdávali, aj keď majú niekedy pocit, že už to nezvládnu. Na druhý deň bude lepšie a príde čas, keď sa uzdravia a opäť sa budú tešiť zo života,“ povzbudzuje tých, čo to aktuálne potrebujú.