Klinická farmakológia nebola jej snom, napokon sa stala jej koníčkom. Venuje sa antibiotikám a v nemocniciach sa snaží o ich správne používanie.
Pacienti ju síce nepoznajú, napriek tomu pomohla už mnohým z nich.
V projekte TOP lekári Slovenska 2022 získala prvenstvo v medicínskom odbore Klinická farmakológia a toxikológia liečiv doc. MUDr. Andrea Demitrovičová, PhD. zo Siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare.
Prečo ste si vybrali medicínu? Išlo o rodinnú tradíciu?
Nemôžem povedať, že by som pochádzala z lekárskej rodiny a išlo o tradíciu, i keď mama bola zdravotná sestra, ale otec pracoval na lodi. Rodičia ma však v mojich rozhodnutiach plne podporovali a pomáhali mi. Babkin brat bol uznávaný chirurg a pedagóg na lekárskej fakulte, rodina k nemu vzhliadala, obracala sa na neho s problémami.
Mňa to veľmi inšpirovalo a fascinovalo, a aj to malo svoj podiel na výbere. Navyše som altruista a napĺňala ma potreba pomáhať. Keď som išla vylučovacou metódou, nevedela som si predstaviť, že by som mohla robiť niečo iné ako pracovať v zdravotníctve, či už ako zdravotná sestra alebo lekárka. Preto medicína.
A čím si vás získala klinická farmakológia a toxikológia liečiv?
Klinická farmakológia bola najprv z núdze cnosť, rozhodne to nebol môj sen, niečo, čo som chcela robiť. Farmakológia bola dokonca jediná skúška na vysokej škole, ktorú som neurobila na prvý termín. Keď sme boli v šiestom ročníku na stáži v Národnom onkologickom ústave a videli lekárov na vizite, zdalo sa mi to neskutočne odborné, strašne zložité, fascinovalo ma to, ale zároveň som mala veľký rešpekt a povedala som si, že určite nechcem robiť na onkológii. O pol roka nato som sa ako budúci klinický farmakológ ocitla na onkológii...
To sú paradoxy života a naučilo ma to, že nikdy nehovor nikdy. Je zaujímavé, že to, čo som nikdy nechcela robiť, som robila a nakoniec sa to stalo nielen mojou prácou, ale dokonca aj koníčkom. A prečo klinická farmakológia?
Bol v tom aj osobný dôvod. Počas školy som v druhom ročníku porodila prvého syna, druhý sa mi predčasne narodil v treťom ročníku. Prvý polrok svojho života bol na umelej pľúcnej ventilácii, pridružovali sa mnohé infekčné komplikácie, boli to dva roky boja medzi životom a smrťou, čo ma veľmi ovplyvnilo. Neskôr, keď som nastúpila do práce, som mala ešte dve dievčatá. Takže pri štyroch deťoch robiť na oddelení a mať služby bolo nemysliteľné. Klinická farmakológia mi umožnila vytvoriť rovnováhu medzi osobným životom a prácou lekára.
Klinickú farmakológiu vnímam ako prepojenie dvoch svetov, a to medicíny a farmakológie. Ako by ste charakterizovali klinickú farmakológiu? Nezamieňajú si niekedy vaši kolegovia či pacienti klinických farmakológov za farmaceutov?
Klinická farmakológia má medziodborové zameranie. Sú rôzne definície klinickej farmakológie, z ktorých si podľa mňa človek len veľmi ťažko predstaví, čo klinický farmakológ vlastne robí. Je to prenos experimentálnej farmakológie do klinickej praxe a zabezpečenie adekvátnej, účinnej a bezpečnej liečby, ktorá je zároveň aj dostupná, aj ekonomicky prospešná. Kolegovia mi často hovoria, že prinášam iný pohľad.
Oni liečia pacienta a niekedy sa ocitnú v slepej uličke, a vtedy sa na to pozriem z iného pohľadu. Správny liek daný na správnu diagnózu musí fungovať. Ak nefunguje, tak sa snažím identifikovať problém – často aj na strane možno nesprávnej diagnózy. Rozdiel medzi farmaceutom a farmakológom je v tom, že my máme za sebou aj internú medicínu alebo pediatriu. Farmakológ je lekár, prešiel si klinikou, vie vyšetriť pacienta, odobrať anamnézu, vie urobiť aj diagnostický proces, nielen terapeutický.
Pohľad na pacienta je komplexný, ale zároveň sa hlbšie zaoberáme, čo liek urobí v organizme. Nepozer...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.