Problematika nedostupnosti niektorých liekov nie je novinkou. Náhly nárast globálneho dopytu vyvolaný krízou spojenou s pandémiou COVID-19 iba zvýraznil opakujúci sa problém nedostatku liekov v Európe, skonštatoval ešte v minulom roku Európsky parlament (EP) v Správe o nedostatku liekov – ako riešiť vznikajúci problém.
Podľa EP nedostatok zásob a napätá situácia v zásobovaní sa týkajú najmä lacných chemikálií, ktoré sa dajú jednoducho vyrobiť, a starších liekov. V rokoch 2000 – 2018 sa tieto problémy zhoršili 20-násobne a od roku 2008 12-násobne. Tento nedostatok sa týka najmä liekov na liečbu rakoviny, antibiotík, vakcín, anestetík, liekov na liečbu vysokého krvného tlaku, srdcových chorôb a ochorení nervovej sústavy. Spomedzi nich ide vo viac ako polovici prípadov nedostatkových zásob o lieky proti rakovine (chemoterapia), infekciám (vakcíny) a ochoreniam nervovej sústavy (epilepsia, Parkinsonova choroba).
Príčinami takéhoto nedostatku podľa EP môžu byť síce viaceré faktory (výrobné problémy alebo problémy s kvalitou, nečakaný vysoký dopyt, ako napríklad pri náhlych vírusových epidémiách alebo prírodných katastrofách, problémy dodávateľských reťazcov atď.), je však nepopierateľné, že premiestnenie výroby účinných látok, ako aj hotových výrobkov značne oslabilo sebestačnosť členských štátov. Podľa Európskej liekovej agentúry pochádza 40 percent hotových liekov predávaných v EÚ z tretích krajín, zatiaľ čo 80 percent farmakologicky účinných látok sa vyrába v Číne a Indii.
Skúsenosti počas pandémie
Medzi slovenskými farmaceutmi sme preto zisťovali, či by bolo možné niektoré nedostupné lieky nahradiť individuálne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.