Systém financovania a následne zúčtovania spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) nebol v rokoch 2019 až 2024 nastavený transparentne ani efektívne. To spôsobilo rozdielne podmienky pre poskytovateľov a zhoršenú dostupnosť odborných vyšetrení pre pacientov. Ukázala to najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraná na financovanie diagnostických a liečebných služieb VšZP. Informovala o tom hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Dodala, že ostatné dve zdravotné poisťovne, ktoré nakladajú s verejnými zdrojmi a je v nich spolu viac ako 45 percent poistencov, neboli auditované.
„V praxi dochádzalo k paradoxom, keď niektorým poskytovateľom verejná poisťovňa finančne uznala neuskutočnené vyšetrenia v hodnote bezmála 75 miliónov eur, zatiaľ čo reálne výkony ostali neuhradené vo výške viac ako 108 miliónov. To v konečnom dôsledku nepriamo viedlo k vyberaniu poplatkov od pacientov za poskytnuté výkony, keďže bol prekročený dohodnutý limit SVaLZ-ov,“ priblížila výsledky kontroly hovorkyňa úradu. Dnešné pravidlá podľa kontrolórov bránia nestrannému verejnému zúčtovaniu zdrojov a NKÚ na to upozorňuje parlament i vládu SR.
Výkony SVaLZ-ov zahŕňajú široké spektrum diagnostických a terapeutických procedúr. VšZP nemala v kontrolovanom období nastavené jasné a jednotné pravidlá, podľa ktorých by financovala výkony spoločných vyšetrení a liečebných zložiek. Rozhodovanie vedenia poisťovne bolo v mnohých prípadoch subjektívne, čo viedlo k nerovnakému zaobchádzaniu s poskytovateľmi.
„V praxi to znamenalo, že niektorým pracoviskám bol určený finančný objem, ktorý im nestačil na zabezpečenie potrebných odborných vyšetrení, pričom výkony nad tento limit nemali plne finančne uznané. V dôsledku existujúceho systému financovania boli niektorým poskytovateľom finančne uznané aj nerealizované výkony. Príčinou bol značne neprehľadný systém s množstvom dodatkov a s netransparentnými cenami určenými na základe dohody medzi poskytovateľom SVaLZ-ov a verejnou zdravotnou poisťovňou,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Úrad nespochybňuje právomoci vedenia poisťovne rozhodovať o financovaní SVaLZ-ov, avšak model bez jasných pravidiel a preukázateľných dát vytvára podľa Andrassyho riziká smerujúce k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami a plytvaniu v systéme verejného zdravotného poistenia. Pozitívnym zistením kontrolórov je, že v rokoch 2023 a 2024 VšZP prestala uplatňovať finančné uznávanie neuskutočnených vyšetrení. Situáciu zhoršovala aj skutočnosť, že rezort zdravotníctva nevydal v rokoch 2022 až 2024 programovú vyhlášku načas.
Národní kontrolóri identifikovali problémy aj pri získavaní údajov o úhradách za výkony SVaLZ-ov. Dáta poskytnuté poisťovňou a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa výrazne líšili a poisťovňa nevedela rozdiely hodnoverne vysvetliť. Celkový objem financií na oblasť SVaLZ-ov vzrástol pre poistencov VšZP z približne 424 miliónov eur v roku 2019 na viac ako 485 miliónov v roku 2024.
Verejná poisťovňa zároveň výrazne rozšírila využívanie bezlimitného financovania, pri ktorom sa preplácajú všetky uznané výkony bez dohodnutého pevného limitu. Počet poskytovateľov v bezlimitnom režime stúpol zo 173 na 375 a objem takto hradených výkonov sa v roku 2024 zvýšil viac ako trojnásobne. „Takéto konanie zástupcov verejnej poisťovne, za fungovanie ktorej primárne zodpovedá minister zdravotníctva, je príkladom osobného zlyhávania vo finančnom riadení verejnej politiky zdravia a nebezpečným precedensom pre vytváranie dlhov v systéme verejného zdravotného poistenia,“ skonštatoval Andrassy.
Podľa NKÚ sa nedarí ani odstrániť regionálne rozdiely v čakacích dobách na odborné CT či MR vyšetrenia. Najdlhšie čakacie lehoty boli v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. NKÚ odporúča poslancom parlamentu, aby ministerstvo zdravotníctva stanovilo jasné pravidlá financovania, zaviedlo štandardizované zmluvy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či určilo merateľné ukazovatele kvality a dohliadalo na priebežnú kontrolu presnosti dát.
