Valentíno Cepun sa narodil v Chorvátsku. Tam vyštudoval strednú zdravotnícku školu a po jej skončení sa hneď aj zamestnal.
Keďže má však otca Slováka, rozhodol sa ísť vtedy ešte za lepšími podmienkami sem. Platy sestier sa síce na základe platového automatu každoročne zvyšujú a najbližšie ich to čaká od januára 2026, keď pôjdu hore aj mzdy lekárov, ale stále to podľa mnohých zdravotníkov nie je dosť. Preto sestry uvažujú o odchode do zahraničia.
Valentíno Cepun porozprával pre HN o svojom pohľade z praxe.
Ako dlho vykonávate toto povolanie?
Od roku 2018. Predtým som však pôsobil v zdravotníctve v inej krajine, takže mám možnosť porovnať viaceré systémy. Mal som stredoškolské vzdelanie v odbore zdravotná sestra, po príchode na Slovensko som sa vzdelával na vysokej škole. Mám ukončené magisterské štúdium a som členom Komory sestier a pôrodných asistentiek Slovenska.
Pôsobíte v jednej z bratislavských nemocníc. Na akom oddelení to je a koľko zhruba pacientov máte na starosti počas svojej služby?
Pracujem na jednom z chirurgických pracovísk. Ide o pracovisko, kam prichádzajú veľmi vážne stavy. Sú to pacienti po ťažkých operáciách, často sú medzi nimi aj onkologicky chorí. Som na lôžkovej časti, ktorá má kapacitu asi 25, maximálne 27 lôžok.
Počas dennej služby sme na oddelení buď dve zdravotné sestry, alebo jedna sestra a jedna praktická sestra – asistent. Taktiež je tam počas dňa aj sanitár. V nočnej službe je to horšie. Tam býva často iba jedna sestra a jeden sanitár, aj vtedy, keď je oddelenie úplne preplnené. Je to fyzicky veľmi náročné. Predstavte si, že máte 20 ľudí na starosti a na oddelení ste celkom sám. Do rána musíte všetko stihnúť, vrátane administratívnych úkonov, podávania liečby, taktiež sú do toho zarátané príjmy, akútne nočné operá...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.