Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa zaoberá sťažnosťami na úhradu poplatkov a spoluúčasti za zdravotné výkony. Žiada vytvoriť transparentný systém, ktorý ponúkne zrozumiteľné a prehľadné odpovede, za aký úkon pacient platí, prečo a aké má alternatívy. TASR o tom informoval hovorca VOP Branislav Gigac.
„Z podnetovej činnosti Kancelárie verejného ochrancu práv sú mi známe nielen prípady reálnej nedostupnosti niektorých zdravotných výkonov, ktoré majú byť podľa právnej úpravy plne uhrádzané zo zdravotného poistenia, ale aj kreativity mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri tvorbe ich cenníkov,“ uviedol Dobrovodský.
Podotkol, že v cenníkoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pozoruje mnoho rôznych položiek, ktoré nemajú základ v platnej právnej úprave, sú nejednotné, ich obsah je nejasný alebo predstavujú úkon, ktorý má byť súčasťou iného zdravotného výkonu uhrádzaného z verejného zdravotného poistenia. K vytváraniu rôznorodých poplatkov môže podľa neho prispievať aj nedostatočný dohľad nad cenníkmi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
V tejto súvislosti pripomenul, že poskytovatelia majú povinnosť cenník predkladať samosprávnemu kraju, no tie podľa neho nepovažujú kontrolu ich obsahu a súladu s právnou úpravou za svoju úlohu. „Po preskúmaní súvisiacej právnej úpravy som vyjadril názor, že obsahom dohľadovej činnosti zverenej samosprávnemu kraju v oblasti zdravotnej starostlivosti nemá byť len následná kontrola neoprávneného výberu poplatku, ale aj kontrola obsahu zverejneného cenníka poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,“ uviedol VOP s tým, že úhrada poplatku môže odradiť pacientov od včasnej návštevy lekára.
Ako problémové vníma najmä úhrady za niektoré zdravotné výkony v stomatológii, výkony, ktoré majú byť spoplatnené, len ak sú vykonané na výslovnú žiadosť pacienta (napr. CRP test), rôzne označené poplatky za administratívne výkony, úhrady za nejasný „nadštandard“.
VOP poukazuje na to, že finančné bariéry v podobe spoluúčasti alebo poplatkov vplývajú na využívanie potrebnej zdravotnej starostlivosti najmä u zraniteľných skupín. Podotkol, že výber poplatkov aktuálne nepodlieha ochrannému limitu, a teda nie je stanovený žiadny horný strop súm poplatkov. Upozornil aj na časté negatívne kompetenčné konflikty medzi orgánmi dohľadu v zdravotníctve, ktoré sa necítia byť príslušné vec preskúmať a navzájom na seba odkazujú, ako aj na to, že sa na neho často obracajú pacienti, ktorí blúdia v spleti dohľadových orgánov a nevedia, na ktorý z nich sa majú so svojou vecou obrátiť.
VOP poukázal aj na úskalia dohľadu nad dodržiavaním etických pravidiel zdravotníckych pracovníkov. Upozornil na to, že žiaden orgán dohľadu nemá pôsobnosť nad zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí nie sú členmi príslušnej komory. Tiež že členom profesijnej komory nič nebráni vyhnúť sa vykonaniu začatého dohľadu vystúpením z tejto komory.
Pripomenul, že problematiku riešil s exministerkou zdravotníctva aj so súčasným šéfom rezortu Kamilom Šaškom (Hlas-SD). „V zmysle posledného vyjadrenia sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva z apríla 2025 je problematika auditu poplatkov predmetom riešenia a aktuálne stále prebiehajú rokovania k tejto téme,“ povedal.