Novú národnú univerzitnú nemocnicu v Bratislave sa možno vďaka spolupráci rezortov zdravotníctva a obrany podarí postaviť rýchlejšie, otázka však je za akú cenu a či bude dostatočne kvalitná. Myslí si to riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar. Zároveň nepovažuje za správne, aby Ministerstvo obrany (MO) SR preberalo agendu po rôznych iných ministerstvách, pričom samo mnohé svoje úlohy nezvláda.
„Nová koncová nemocnica najvyššej úrovne mala byť výkladnou skriňou slovenského zdravotníctva. Proces jej vzniku, ako je momentálne prezentovaný, však dáva veľké dôvody na pochybnosti, že to tak bude. Na to, aby bol rozhodovací proces pri takej obrovskej a dôležitej verejnej investícii vnímaný ako správne nastavený a transparentný, by si to vyžadovalo vypracovanie analýz výhodnosti rôznych alternatív, ich zverejnenie, celospoločenskú diskusiu a následné vyargumentované rozhodnutie politikov - decision makerov, ktoré by reflektovalo na dáta, argumenty a fakty odznejúce z predošlých vyššie spomenutých fáz procesu,“ uviedol Zachar pre TASR.
Podotkol, že k ničomu z toho neprišlo a boli sme postavení pred hotovú vec. „Vyzerá to tak, ako keby sme tu chceli mať stoj čo stoj narýchlo postavenú nejakú potemkinovskú železobetónovú budovu z recyklovaných plánov nemocníc nižšieho typu, bez ohľadu na to, či bude aj spĺňať funkčné potreby koncovej nemocnice najvyššej úrovne,“ skonštatoval. Na to, aby nemocnica slúžila najlepšie svojmu cieľu, sa podľa jeho slov nedá preskočiť plánovacie a projektovacie obdobie.
„V prípade štátnej megainvestície pri Vajnoroch budeme v dôsledku preferovania rýchlosti pri budovaní nemocnicu suboptimálne vyskladávať takpovediac zo dňa na deň, budeme sa musieť učiť na vlastných chybách a čeliť obrovskému riziku netransparentnosti a neefektívnemu čerpaniu verejných prostriedkov, keďže mnohé procesy budú pravdepodobne utajené v dôsledku zaangažovania rezortu obrany do výstavby nemocnice, bude sa obchádzať verejné obstarávanie, skracovať termíny a robiť kompromisy na úkor kvality a funkčnosti. Toto všetko nám môže výrazne predražiť celú nemocnicu a hodnota za peniaze nemusí byť potom oslnivá,“ doplnil Zachar.
Termín môžu stihnúť, ale...
Finálne rozhodnutie postaviť nemocnicu na bratislavských Vajnoroch považuje z hľadiska geografického rozloženia nemocníc v kraji a lepšej časovej dostupnosti pre väčšiu časť obyvateľstva za logické riešenie. Veľké investície však podľa neho budú musieť byť vynaložené na zlepšenie dopravnej obslužnosti danej lokality. Myslí si tiež, že nová nemocnica by reálne mohla byť postavená podľa plánu do roku 2030.
„Ale to ešte neznamená, že to budeme môcť nazvať funkčnou a efektívnou nemocnicou 5. úrovne. Veľmi otázne a nejasné je financovanie projektu v čase konsolidácie, politické riziká (zmena vlády), a to ešte nespomínam iné stavebné riziká (napríklad problém spodnej vody) a povoľovacie procesy,“ upozornil analytik.
V bratislavských Vajnoroch na pozemku ministerstva obrany by mali vybudovať novú Národnú univerzitnú nemocnicu generála Milana Rastislava Štefánika. Výstavba nemocnice má byť financovaná z plánu obnovy, dvoch percent výdavkov na obranu a v menšej miere z verejného rozpočtu. Začať stavať chcú ešte tento rok.