Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) upozorňuje, že približne 50 percent pacientov s chronickými ochoreniami nedodržiava liečbu tak, ako im bola predpísaná. Jednou z príčin je aj nedostatočná komunikácia medzi lekárom a pacientom.
Lekári sa stretávajú s prípadmi, keď pacienti zabudnú na pravidelné užitie lieku, svojvoľne si ukončnia liečbu či nedodržiavajú predpísanú diétu. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) varuje pred vážnymi následkami takéhoto konania. Ako priblížil, nedodržiavanie stanovej liečby môže viesť k strate účinku liečby, zhoršeniu zdravotného stavu či zvýšeniu rizika komplikácií a hospitalizácií. Pri antibiotikách hrozí vznik rezistencie.
„Ak sa predpíše liek, predpíše sa nato, aby sa užíval,” podotkla MUDr. Janeková. Poukázala tiež na dôležitosť dodržiavania odporúčanej zmeny životného štýlu pacienta a pravidelných kontrol u lekára. Zároveň zdôraznila, že ak sa u pacienta prejaví nežiaduci účinok lieku, o zmene liečby má rozhodnúť lekár, nie pacient. Rovnako, ak pacient vníma zlepšenie zdravotného stavu, nemá svojvoľne lieky vysadiť, ale má postupovať podľa pokynov lekára.
„Ja ako lekár dennodenne bojujem v ambulancii s tým, že pacientovi vysvetľujem, že musí užívať lieky. Napriek tomu príde o dva mesiace a povie mi, že ja som sa vyliečil a lieky, ktoré ste mi dali na vysoký tlak, som už ďalej neužíval," priblížila MUDr. Janeková.
Problémoví hypertonici
Nízku adherenciu, teda nedodržiavanie predpísanej liečby vrátane správneho užívania lieku, odporúčaní lekárov a zmeny životného štýlu, vykazujú pacienti s hypertenziou či chronickým žilovým ochorením.
„Na Slovensku máme približne 1,3 milióna hypertonikov, ale len 38 percent dosiahne cieľové hodnoty podľa odporúčaní,” poznamenala prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti MUDr. Monika Kulinová s tým, že hypertenzia je najčastejší rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení, na ktoré zomiera ročne viac ako 25-tisíc Slovákov.
Doplnila, že ak pacient nedodržiava liečbu, ohrozuje sám seba, pričom si zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody, infarktu myokardu alebo srdcového zlyhania. Podľa MUDr. Kulinovej je jedným z kľúčových faktorov akceptácie liečby pacientom komunikácia.
„Pacient by mal vždy porozumieť svojmu ochoreniu. Ak sa to nedeje, mal by sa lekára spýtať, nemal by sa báť a mal by z ambulancie odchádzať s tým, že svoje ochorenie pozná, pozná riziká, ktoré mu prináša a ako ich má zvládnuť," uviedla MUDr. Kulinová.
Môže znížiť riziko úmrtnosti
Prezidentka Slovenskej angiologickej spoločnosti doc. MUDr. Denisa Čelovská, PhD., upozornila, že chronické žilové ochorenie si vyžaduje dhoodbú, pravidelnú a komplexnú liečbu, pričom jej nedodržiavanie prispieva k progresii ochorenia a zhoršovaniu symptómov. Môže tiež zvýšiť riziko žilovej trombózy a pľúcnej embólie.
Podľa doc. Čelovskej sú príčinami nedostatočnej adherencie k liečbe podceňovanie závažnosti choroby, nedostatočná edukácia pacienta, nesprávny výber kompresívnych pomôcok a následné nepohodlie pri ich nosení, ale aj samotná cena liečby.
ŠÚKL podotkol, že adherencia nie je len o liekoch, ale aj o udržiavaní zdravého životného štýlu podľa pokynov lekára. Zahŕňa tak aj dodržiavanie odporučenej diéty, pravidlný pohyb či vyhýbanie sa škodlivým vplyovm, ako napríklad alhokolu či fajčeniu. „Štúdie ukazujú, že dobrá adherencia môže znížiť dlhodobé riziko úmrtnosti až o 21 percent, čo dokazuje jej potenciál zachraňovať životy,” dodal ŠÚKL.