Zdravotné poisťovne sa chcú zamerať na zefektívnenie financovania nemocníc. Deklarovali, že pri určovaní výšky úhrad budú zohľadňovať ich produktivitu. Na úpravu financovania vyzval poisťovne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý vo svojej analýze poukázal na nepomer medzi skutočnými platbami a platbami určenými Centrom pre klasifikačný systém (CKS).
Zdravotná poisťovňa Dôvera súhlasí s ÚDZS, že financovanie nemocníc je nespravodlivé. „Hovorili sme o tom aj s ich zástupcami a dohodli sme sa, že tento problém budeme riešiť. Keďže finančné zdroje sú obmedzené, bude to znamenať, že niektoré nemocnice budú mať zvýšené platby a iné, naopak, znížené. Ich produkciu budeme jednoznačne zohľadňovať," priblížil pre TASR hovorca poisťovne Matej Štepiansky. Dôvera podotkla, že sa musí zaoberať aj netransparentným nastavením celého mechanizmu úhrad, pričom poukázala, že časť z nich putuje nesystémovo - napríklad cez opakované oddlžovanie.
Union zdravotná poisťovňa v stanovisku pre TASR uviedla, že jej ambíciou vždy bolo a aj naďalej je prerozdeľovať disponibilné zdroje určené pre nemocnice podľa produkcie. „Úspešnosť tohto snaženia je do značnej miery ovplyvnená ochotou nemocníc, respektíve ich zástupcov dohodnúť sa aj na zohľadňovaní produkčného kľúča," dodala špecialistka externej komunikácie Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Ako deklarovala Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), pri uzatváraní nových zmlúv na rok 2025 bude brať do úvahy analýzu ÚDZS. „Financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti vykazuje historické disproporcie, ktoré sa prejavujú v rozdielnej úrovni financovania jednotlivých typov nemocníc. Prikláňame sa k postupnému odstraňovaniu týchto rozdielov, ale zároveň zdôrazňujeme potrebu zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov vo všetkých regiónoch," priblížil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.
Nielen produktivita
VšZP informovala, že okrem zohľadnenia produktivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pri určovaní výšky úhrad posilňuje tiež transparentnosť pri nastavení úhrad a tiež kontrolnú činnosť zameranú na efektívne využívanie zdrojov v nemocniciach.
Podľa VšZP musí systém financovania zohľadňovať viaceré špecifiká rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to rozdielnu štruktúru pacientov a náročnosť poskytovanej starostlivosti v univerzitných a fakultných nemocniciach, regionálne odlišnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie pohotovostnej a urgentnej starostlivosti, ako aj zabezpečenie starostlivosti o pacientov s komplikovanými diagnózami.
„Pri nastavovaní zmluvných vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti musíme prihliadať nielen na produkciu meranú cez DRG, ale aj na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov, ako aj hospodárnosť nakladania s verejnými zdrojmi," uviedla členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková.