Alkohol, tabak, hazard, cukor, sociálne siete, videohry či metamfetamín. O rôznych závislostiach a spôsoboch ich prevencie, regulácie a liečby hovorili odborníci v Bratislave na medzinárodnej konferencii AddictCZSK pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR. Na európskom trhu je vysoká dostupnosť drog, pribúdajú nové formy aj spôsoby ich užívania a trendom je snaha o ich pašovanie cez menšie prístavy. Upozornila na to Dr. Liesbeth Vandamez z novovzniknutej Agentúry Európskej únie pre drogy (EUDA).
Významné množstvo syntetických drog sa produkuje priamo v Európe. V posledných rokoch boli zachytené stovky nelegálnych laboratórií, a to najmä na výrobu metamfetamínu a amfetamínu, v menšej miere kokaínu. Podľa Dr. Vandamez je dôležitý rozvoj monitoringu, systémov varovania, siete forenzných a toxikologických laboratórií a medzinárodnej spolupráce s cieľom maximalizovať schopnosti reagovať na drogovú scénu.
Dve nohy regulácie
„To najčasejšie, čo nás momentálne zabíja v Česku a na Slovensku, je fajčenie... A hneď za tým je alkohol, ktorý má ešte aj širšie sociálne dopady na rodiny a ľudí v okolí,“ uviedol predseda správnej rady think tanku Racionální politiky závislostí, poradca českého premiéra a bývalý národný protidrogový koordinátor Mgr. Jindřich Vobořil, Pg. dip.. Podotkol, že viac pozornosti sa venuje oblasti nelegálnych drog, hoci alkohol, fajčenie a gambling sú výrazne rozšírenejšie problémy, ku ktorým najnovšie pribúda digitálna závislosť.
Regulovaný trh má podľa neho využívať dve nohy: nielen známe regulácie dostupnosti, ceny či reklamy, ale tiež substitúciu alternatívnymi produktmi s menšími rizikami. Zároveň upozornil na rastúci nelegálny trh a súvisiace bezpečnostné otázky, keďže peniaze tečú do totalitných režimov a terorizmu. Napríklad v Afganistane sa síce znížila výroba ópia, ale vyrástli v ňom stovky hektárov kríkov s efedrínom. Krajiny EÚ patria k najbohatším a podľa Mgr. Vobořila musia financovať výskum minimalizovania rizík závislostí.
Strach či dáta
Prístup znižovania rizík (harm reduction), v prípade tabaku napríklad podpora menej škodlivých alternatív ako sú elektronické cigarety či nikotínové sáčky, sa podľa neho ukazuje byť účinný pri zvládaní dopadov závislostí na nikotíne. Slovensko a Česko čiastočne zdieľajú víziu modernej regulácie, ktorá chráni zraniteľné skupiny a zároveň ponúka dospelým menej škodlivé alternatívy. Ide o geografickú transferabilitu takzvanej švédskej skúsenosti. Vo Švédsku je najnižšia prevalencia fajčiarov v EÚ.
Slovensko pristúpilo k regulácii nikotínových vrecúšok po vzore Česka a aktuálne v našom parlamente prebieha diskusia o šírke regulácie nikotínových výrobkov „Európska únia stále pristupuje k regulácii návykových látok nesúrodo. Alkohol, ktorý má vysoký návykový potenciál a značné zdravotné riziká, je široko dostupný a v zásade nedostatočne regulovaný. Naopak, neliečebné užívanie iných psychoaktívnych látok je zakázané a užívatelia iných psychoaktívnych látok čelia prísnym trestným postihom,” vysvetlil člen správnej rady EUDA a doc. MUDr. Viktor Mravčík, PhD.
„Tento nepomer neodráža skutočné riziká jednotlivých produktov, podkopáva dôveru v nastolené regulácie a prohibíciou posilňovaný nelegálny trh podkopáva právny štát. EÚ by mala prijať moderný prístup založený na minimalizácii škôd s prihliadnutím k relatívnej rizikovosti látok. Nový regulačný rámec pre takzvané psychomodulačné látky môže byť z tohto pohľadu vzorom pre celú EÚ,” dodal. Český parlament nedávno prijal takzvaný „psychomodulačný zákon“.
„Zlyhávame pri legálnych drogách spôsobujúcich 90 % zdravotných, ekonomických a sociálnych škôd. Máme konkrétne ciele? Dajú sa dohľadať väzby na vedecké prístupy? Umožňuje alokovaná finančná podpora plnenie stanovených cieľov?” položil otázky psychológ PhDr. Ladislav Csémy z Národného ústavu duševného zdravia ČR. Prezident Harm Reduction Akadémie PhDr. Csémy na základe výskumu odporúča pri užívateľoch alkoholu intervencie od všeobecných lekárov, keďže náklady sú nižšie ako potenciálne úspory. Treba však zabezpečiť podporu a financovanie programov u politikov, vyškoliť a presvedčiť lekárov.
Jakub Popík zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied tvrdí, že protidrogová legislatíva na Slovensku vznikala najmä na základe strachu a nie dát. „Keď sa o Česku hovorí ako o veľmoci pervitínu, tak začiatkom 90. rokov sme boli heroínovou veľmocou a jedno z najväčších prekladísk.” Dodal, že téma drog je zneužívaná v rámci politického marketingu.
Digitálna závislosť
Bývalý europoslanec Mikuláš Peksa upozornil na nový fenomén digitálnej závislosti. „Je trochu iná, ešte osobnejšieho charakteru, keďže digitálne firmy presne individualizujú obsah pre jednotlivca. Pri alkohole je každá molekula etanolu rovnaká.” Vyjadril potrebu vypracovania legislatívy, ktorá zachytí a pokryje veľké digitálne služby a ich dopady na duševné zdravie. Profesorka Gabriele Fischer z Viedenskej univerzity doplnila, že väčšina krajín síce reguluje hazardné hry, ale nereguluje videohry. Ich tvorcovia si najímajú špecialistov na zvyšovanie závislosti.
Doc. Mravčík uzavrel diskusiu konštatovaním, že regulátori sa aktuálne potýkajú s dilemou či zakazovať alebo nerobiť nič, pričom v strede je medzera, ktorú by mali zapĺňať modernou racionálnou reguláciou založenou na vedeckých dôkazoch. Konferenciu AddictCZSK zorganizovali think tank Racionální politiky závislostí, Občianske združenie Prima a Harm Reduction Akadémia.
(red)