Národné centrum zdravotníckych informácii nečakalo na výsledky kontrol Najvyššieho kontrolného úradu SR, na kritickú situáciu infraštruktúry ezdravia dlhodobo intenzívne upozorňuje.
Informovala o tom hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Veronika Daničová.
„Národné zdravotné registre už prešli výraznými zmenami, ktoré zvýšia kvalitu i kvantitu dát a znížia záťaž lekárov,“ dodala.
Kontrolovaným obdobím na informačnom systéme ezdravie boli roky 2019 až 2021.
Podľa Veroniky Daničovej, boli aktivity a kapacity prioritne presmerované na riešenie podporných systémov zvládania pandémie.
Ani projekty, ani stratégia
„V tomto období sa upustilo od štandardného projektového riadenia informačného systému ezdravie. Všetky zmenové požiadavky sa diali ad hoc podľa zmeny legislatívy bez akejkoľvek dlhodobej vízie rozvoja, komunikácie a najmä sanácie infraštruktúry, ktorá je v kritickom stave,“ vysvetlila Veronika Daničová.
Upozornila, že Národné centrum zdravotníckych informácií už v roku 2018 síce pripravilo národné a dopytové projekty, ktoré mali vytvoriť modernú verziu informačného systému ezdravie, avšak do dnešného dňa nie sú v realizácii, obdobne ani stratégia.
„Dôvodom sú časté personálne zmeny a s tým súvisiace zmeny priorít v rezorte. NCZI o situácii a naliehavosti problému pravidelne informovalo ministerstvo zdravotníctva a Ministerstvo informatizácia a regionálneho rozvoja SR. Za ten čas sa systém ezdravie dostal do stavu, keď bez urgentnej sanácie infraštruktúry sú ohrozené všetky zdravotné dáta občanov,“ spresnila hovorkyňa.
Represie
Systém ezdravie aktívne využíva a zapisuje doň denne asi 60 percent oprávnených zdravotníckych pracovníkov, no napríklad až 95 percent všetkých vystavených receptov je elektronických a v súčasnosti už aj väčšina práceneschopností je vystavených elektronicky.
„To jednoznačne dokazuje, že elektronizácia zdravotníctva má zmysel a lekári sú ochotní a schopní ju využívať,“ doplnila Veronika Daničová.
Napriek legislatívnej povinnosti nie všetci lekári zapisujú do ezdravia. Národné centrum zdravotníckych informácií nemá v rukách možnosť represie a nevidí ani zmysel v postihovaní lekárov.
„Cesta je v ich motivácii, a to finančnej, ako tomu bolo pri erecepte, v lepšej komunikácii, osvete, zlepšení užívateľského prostredia, objasnení zmyslu práce v systéme ezdravie a najmä v obnove infraštruktúry, ktorá zaručí poskytovanie lepších a plnohodnotne funkčných služieb elektronického zdravotníctva,“ vysvetlila Veronika Daničová.
Stratégia
Národné centrum zdravotníckych informácií už podľa nej pristúpilo k riešeniu strategického rozvoja ezdravia, ako aj k zavedeniu štandardného projektového riadenia.
Rovnako došlo k zmenám v oblasti národných zdravotných registrov, ktorých cieľom je optimalizácia a automatizácia zberu údajov v zmysle redukcie množstva dát a zníženia záťaže lekárov - spravodajských jednotiek.
„Bez ohľadu na výsledky kontrol Najvyššieho kontrolného úradu v národných zdravotných registroch, ktoré sa týkali rokov 2019 až 2021, NCZI pristúpilo v roku 2022 k významným zmenám a príprave rozšírenia množiny štatistických výstupov pre širokú odbornú i laickú verejnosť,“ zhrnula.
Zamerali sa na zavedenie štandardizovaného postupu pri tvorbe registrov a definovanie pravidiel pre ich fungovanie a spracovanie údajov, zabezpečenie kvality a kvantity dát či korigovanie záťaže spravodajských jednotiek.
Priority
Prioritou sú podľa Veroniky Daničovej najpožadovanejšie údaje z Národného onkologického registra (NOR), Národného skríningového registra ako aj z ostatných národných zdravotných registrov a spracovaných dát v údajovej základni NZIS tak, aby sme plánovanými zmenami maximalizovali využiteľnosť stávajúcich údajov, zamedzili duplicitnému zberu a minimalizovali záťaž spravodajských jednotiek.
Výsledkom sú už aj zverejnené očakávané počty incidencie onkologických ochorení za roky 2017 až 2021, ktoré sme publikovali v januári 2023, ako aj údaje v Národnom onkologickom registri v najvyššej kvalite spracované za roky 2013 a 2014, pričom roky 2015 a 2016 budú publikované ešte v druhom polroku a do konca roka máme ambíciu mať NOR aktuálny.
„Je nevyhnutné poznamenať, že údaje v najvyššej kvalite, na ktorú sme zvyknutí a ktorou sa pýšia zdravotné registre len štyroch krajín v Európe, sú jednoznačne podmienené spoluprácou spravodajských jednotiek a ich motiváciou hlásiť údaje do národných zdravotných registrov, nielen odvolávaním sa na zákonnú povinnosť,“ zhrnula Veronika Daničová.
Dnes je z dvanástich národných zdravotných registrov funkčných sedem. Zo zvyšných piatich sa tri budú zrejme rušiť, nakoľko údaje máme z iných zdrojov, a budúcnosť dvoch nefunkčných národných zdravotných registrov Národné centrum zdravotníckych informácií podľa jeho hovorkyne intenzívne rieši.